Asi pred mesiacom som prijalaponuku kamaráta Luisa prísť na víkend do jeho rodnej Andalusie, vyskúšaťtamojšie bajkové traily, ochutnať mieste morské špeciality a vyvaliť sa napláži k atlantiku. Cestovala som v piatok pohodlným AVE rýchlovlakom. Madrid –Sevilla za 2 a pol hodiny, klimatizácia, slúchadla v ušiach, kniha na kolenách.Po príchode ma najprv čakala rýchloobhliadka mesta.Toto je bývala mešita,prebudovaná na kostol. Toto je radnica. A tu stavaju metro...už tretí rok. No to sú na to lepšie ako my, my ho v hlavnom meste plánujeme už minimálne sedem. Sevillania su veľmihrdí občania. No to sú aj obyvatelia Amsterdamu...volajú ho Europe´s capital....hahaha,my voláme Sevillu hlavným mestom sveta. Značne neprekvapivé pri španielskejnáture.
Nasleduje večera, čo dalo morea šéfkuchár ufritoval. Lebo španieli nadovšetko radi fritujú a to je podľa mňaaj dar, alias prekliatie, ktoré po Kolumbovi (a to bol ten viťúz Talian!)poslali na nový kontinent. No a na záver večera (pol dvanástej v noci), 90 kmdo Huelvy, kde budeme cez víkend vegetovať u Luisovej sestry Rosy. Rosa má nadovšetko rada kolu, fast food, ShaniuTwain a film Love Actualy. Okrem toho je hrdá majiteľka zánovnej Toyty Corolladiesel, do ktorej uz počas jej krátkeho trojmesačného života (rozumej, tejToyoty, nie Rosy) stihla natankovať bezolovnatý benzín a do zadnej pravej gumyzaraziť klinec dlhý cca 20 cm, ktorý jej ofrézoval blatník do priam umeleckéhodiela. Benzín aj klinec sú už minulosť, blatníkma stále mierne gotický look.
Sobota, vyrážame o poldeviatej. Predsa len sme na juhu, kde teplota do konca septembra dosahujerekordných 39 stupňov okolo tretej. Dávamepekné enduro traily spolu s Luisovým kamarátom Joserrom. Na záver si to odpedálujeme 10km k pláži, obzrieme Atlantik a dáme zas 10 naspäť. Po krátkom občerstvenínabalíme stroje do auta a frčíme opäť do Huelvy. Tentoraz nemám oči zalepenéspánkom, takže som aj schopná vnímať okolie. Výsledok môjho skúmavého pohľadu.No veď som doma. Aha, tutoki su paneláky Petržalky a tam je Slovnaft. Toto jeDunaj a a dokonca aj ten odór je veľmi podobný.
Sprcha a ideme na na pláž. Nelogické, ja viem. Ale padlo to dobre. Vymáchani vslanej vode zaspíme na pláži, ako dudky. Zobudíme sa o pol deviatej. Zúrivávýmena sms medzi Luisom a Rosou, kam pôjdeme večerať. Zhodli sme sa na pizeerii. O pol dvanástej zarývam nožnice(áno, nožnice) do tenučkáho cesta. Hodinuna to už spokojne odfukujem.
Na druhý deň sa program opakuje, s tou drobnouobmenou, že o šiestej nabalení vyrážame smer Madrid. Hodím posledný smutnýpohľad na španielsku Peeeetržku a sadám do auta. Prvých 150 km šoféruje Luis aja mám na starosti výber hudby. Za Seville sa striedame. Starostlivý Luis minajprv dáva 5 minútovú education, kde su svetlá, stierače...keď prejde kspojke, povolia aj moje zaťaté zuby.
A teraz prichádzame k veci.Priatelia....človek, ktorý konštruoval španielske diaľnice (a toto nebola mojaprvá cesta) by mal byť v duchu krvilačnej španielskej tradície minimálnezaliaty v asfalte tejto útrpnej cesty. To, že španieli majú drastickú záľubu vžiarivých pútačoch co najbližsie k ceste...dobre, je to síce značne nebezpečné,keďže hlavne v tme vás to dosť mýli, ale to som ešte prehltla (tie zaťaté zubynebudem opakovať). Dokonca aj španielsku pop music som prehltla, aj keď počuťdesiatykrát Volverte a ver vám spôsobí agonizujúcu bolesť v zátylku. Ale faktže diaľnica, ktorú ja definujem, ako čo najrýchlejšiu trasu z bodu A do bodu B,s čo najmenším počtom zákrut a vôbec akýchkoľvek nerovností (horizontálnych ajvertikálnych), sa pred vami točí, ako Rally Pezinska Baba (horizontálne ajvertikálne) a ako posledná rana egyptská.....obmedzená rýchlosť 50 km/h.....notak tá búrka a fakt, že bolo pol dvanástej bolo maličkosť v porovnaní s týmšokom, keď sa moje oči stretli s tou inkriminovanou značkou. Keď Luis pridal kdobru, ako to tam on za mlada hasil 120 km /h, tak som na najbližšom parkoviskuodovzdala volant, spokojne sa schúlila do klbka na prednom sedadle, vypla rádio(s heslom dosť bolo Juanesa) a snívala o krásnej čerstvo dostavanej diaľniciBratislava – Žilina.
Nedá mi poznamenať, že za celújazdu som nevypustila z úst žiadnu nadávku. Na rozdiel od slovenských diaľnic jekultúra jazdenia tu za Pyrenejami trošku tolerantnejšia, ako na rodnej hrude.
