Najprv sme preblúdili preplnenéobchody, kde sa mi podarilo ukoristiť nové rifle a potom hybaj do CourteIngles, na mesačný nákup. Stojac v tom ľudskom mravenisku, v meste ktoré nikdynespí, pozrela som sa hore na oblohu......”to je croma, takúto farbu oblohyvidíš len v Madride”.....farba prechádzala od blednúcej sivomodrej, cez doslovachrómovomodrú, k tmavomodrej až čiernej. “Nemajú tu more, ani poriadnu rieku,je tu stále hukot a neprestávajúce trúbenie áut, ale keď dvihneš hlavu apozrieš sa na oblohu, máš pocit, že si niekde ďaleko.....zastavíš na pársekúnd, vychutnajúc si ten pocit a v tom zistíš, že okoloidúci sa na Tebachápavo usmievajú.”
Všetci poznajú tajomstvo lacroma. Je to malá terapia v hlučnomveľkomeste. Je to veľký poklad všetkých Madrileños.