Vlastne to tvrdí môj muž (a čo povie muž, to platí). Toto leto sa rozhodol (keďže iné sa ani veľmi nedalo), že nastal ten správny čas urobiť zo svojich synov chlapov, čo prežijú aj v buši. A to sa vraj dá len poriadnou stanovačkou. Tým sa rozumie, že ich odtrhnete od moderných vymožeností, pohodlia domova a najmä od starostlivej matky. Ja som mu však trpezlivo vysvetlila, že dnešné deti sú značne zhýčkané (vtedy sa na mňa pozrel akoby to bola moja vina), a preto je nutné na to ísť pomaly a postupne.
Nie je vhodné začať tak, že vyleziete na Annapurnu a tam si postavíte akciový stan kúpený v supermarkete. Takých šikovníkov sú plné cintoríny. Vlastne, kdeže! Takých úbožiakov zamrznuté telá lemujú vysokohorské chodníky. Nie, treba začať pekne poporiadku. Od úrovne nula. Úroveň nula spočíva v tom, že odsuniete gauč v obývačke (najlepšie aj koberec), a na jeho mieste si rozložíte stan. Tam potom prespíte, najlepšie až do rána. Najdôležitejším momentom tejto úrovne stanovania je odolať nutkaniu presunúť sa o tretej ráno do postele. Ak toto zvládnete, môžete postúpiť na úroveň jedna.
Úroveň jedna sa odohráva vo vašej záhrade, prípadne na trávniku pred činžiakom. Výhoda je v tom, že nemusíte nič odtláčať, len si nájdete vhodné (najlepšie rovné) miesto na rozloženie stanu. Aj tu platí rovnaké pravidlo. Ak vydržíte v stane do rána, zvládli ste danú úroveň.
Úrovne nula a jedna už máme za sebou. Nulu sme vybavili, ešte keď mali deti zhruba päť rokov, jednotka prebehla toto leto v našej záhrade pár dní pred „skutočnou“ stanovačkou. Skutočná stanovačka teda začína od úrovne dva. Základným predpokladom tejto úrovne je, že sa odohráva „mimo“ domu. Termín „mimo“ sa ťažko definuje, v našom prípade to bolo 20 km. Čiže dosť ďaleko a predsa dosť blízko, aby sa dalo rýchlo vrátiť domov. Takisto je v tejto (stále ešte tréningovej) úrovni dôležité, aby ste stan stavali na mieste, ktoré je v blízkosti vášho zaparkovaného auta. Viete, keby veľmi pršalo, aby ste sa mali kam schovať. Alebo keby vám bola hrozná zima. Alebo, aby ste boli blízko k zásobám uloženým v kufri. Alebo, keby bolo najhoršie, aby ste mohli skočiť do auta a uprchnúť pred medveďom. Alebo...
Našej skutočnej stanovačky úrovne dva sa zúčastnilo šesť osôb, teda dvaja oteckovia a štyri deti mužského pohlavia vo veku od 9 do 13 rokov. Okrem toho ešte dve maminky, ktoré slúžili ako zásobovacia čata. Tie ale v stanoch neprespali. Jednak nemajú rady zimu a jednak ich tam oteckovia nechceli, pretože v ich prítomnosti sa vraj zo synov bušmeni nikdy nestanú. Maminky sa teda večer vrátili domov a ráno prišli s novými zásobami. Celkovo tých zásob bolo toľko, že naplnili kufre troch áut. A to stanovačka trvala dva dni a jednu noc.
A práve prebytok zásob bol podľa môjho muža jedným z dôvodov, prečo uvedená akcia zo synov bušmenov nespravila. Mali vraj trpieť hladom, pobiť sa o jedlo, niečo si ísť uloviť, chytiť rybu a zjesť ju surovú, pohrýzť chrústa alebo ísť jednoducho spať so škvŕkajúcim žalúdkom. Namiesto toho mali na výber medzi špekačkou, klobásou a slaninou, čipsami a slanými tyčinkami, domácou bublaninou a buchtami z pekárne, jablkovým džúsom alebo kofolou. A mať na výber je niečo, čo bušmen nepozná.
Okrem toho väčšina účastníkov stanovačky zlyhala aj v inej dôležitej zručnosti bušmena – výrobe záchodu v buši. Ako im môj muž podrobne vysvetlil, takýto záchod sa vyrába tak, že si vezmete motyčku, vyhrabete jamku príslušnej veľkosti, kvočíte a potom svoj poklad zahrabete. Zo šiestich účastníkov stanovačky však záchod v buši použil len jeden. Ostatní radšej počkali, kým sa vrátia domov. Napriek tomu, že maminky zbalili aj toaletný papier a mokré utierky. Dokonca, pre istotu, aj jeden šerblík.
Problematická bola aj zručnosť zakladania ohňa, ale v kálaní dreva sekerou sa všetci výrazne zlepšili. Vlastne by sa dalo povedať, že to bol najúspešnejší bod celej stanovačky. Je nám teda jasné, že úroveň dva stanovania z našich detí bušmenov neurobí. Treba pritvrdiť. Toto leto sa nám však na vyššie úrovne (úroveň tri: stanovanie mimo domu, mimo auta a úplne mimo maminiek, úroveň štyri: stanovanie v mraze, úroveň päť: spanie pod holým nebom) dostať nepodarilo, ale nezúfame si. Do dospelosti ešte ďaleko. Dôležité je, že deťom (a myslím, že aj oteckom) sa akcia dosť páčila. Dokonca chceli zostať ešte jednu noc. A okrem toho ...
... stanovačka musí byť.
