Danica Chames
Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
Som známa šialenými nápadmi, ale toto už bol vrchol aj pre mňa samotnú.
Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík: Rodičovské, Vzťahové, Príbehy, Americké, Haluze, Nezaradené, Súkromné
Som známa šialenými nápadmi, ale toto už bol vrchol aj pre mňa samotnú.
Najskôr si myslíte, že je to malina. Rýchlo však zistíte, že váš malý online biznis skôr pripomína neforemnú burgyňu.
Extrémne horúčavy málokedy skončia len tak, pomaly a pokojne. Sú skôr ako vyhasnutá celebrita. Odchádzajú s krikom...
Dnes sa tomu hovorí meditácia či dokonca mindfulness, v skutočnosti však ide o staré dobré “čumenie do blba”.
Stanovala som dvakrát v živote. Prvý raz pršalo a bola mi hrozná zima. Druhý raz nepršalo, hrozná zima mi bola aj tak. Napriek tomu tvrdím, že stanovačka musí byť.
Dobre, uznávam. Vyliezť spod vyhriatej periny, vynechať rannú kávu, a s tým súvisiacu pravidelnú návštevu toalety, nie je nič príjemné. Ale garantujem vám, že tieto počiatočné nepríjemnosti vám budú mnohonásobne vykompenzované.
Stáli sme na peróne v Girone čakajúc na vlak do Barcelony, keď sa môj mladší syn znenazdajky opýtal: „Mama, a v Barcelone nemajú letisko?
Moderné technológie sú ako psy. Hneď vycítia, keď ich človek nemá rád. Začnú vrčať a niekedy aj hryznú.
Topoľčianky sú malebné mestečko. Pamätné. Priam nezabudnuteľné. Najmä, ak tam skončíte vymknutí v areáli obchodu s vínom.
Odrástla som na strave zo školskej jedálne. Mäso s ryžou alebo mäso so zemákmi. Sem-tam malá zmena. Ryžový nákyp alebo tak. Na výber boli dve veci. Jesť alebo nejesť. O žiadnej prieberčivosti nemôže byť reč.
Zlyhať v praktickej jazde je jedna vec. Veď od ženy, najmä takej, ktorá už x rokov nešoférovala, sa to tak trochu aj očakáva. Ale prepadnúť aj z očného testu bol už naozaj poriadny trapas. (Prvú časť príbehu nájdete tu.)
Byrokracia je príšerná vec. Mnohí u nás sa však mylne domnievajú, že smerom na západ sa intenzita jej príšernosti výrazne znižuje...
Bola sivá a tlstá a v skrútenom stave vyzerala ako ježko. Alebo ako mača. Či dokonca rozmlajznutý holub. Sedela som obďaleč na obrubníku, nohy skrčené, kolená pod bradou a pozorovala tú ponožku.
Bol prekvapivo krásny slnečný novembrový deň. Na zelenej lúke na kopci pod osamelým košatým stromom sedel rovnako osamelý starý Lajči, náš sused. Sedel a čakal na smrť.