Danica Chames
Ako sme sa skamarátili s cviklou
Chudák cvikla. Málokto sa s ňou kamaráti. Mnohí sú ochotní sa s ňou zblížiť len ak sa celá poriadne vymočí v sladko-kyslom náleve.
Sem-tam mi na klobúk prisadne motýľ. Inak normálka. Zoznam autorových rubrík: Rodičovské, Vzťahové, Príbehy, Americké, Haluze, Nezaradené, Súkromné
Chudák cvikla. Málokto sa s ňou kamaráti. Mnohí sú ochotní sa s ňou zblížiť len ak sa celá poriadne vymočí v sladko-kyslom náleve.
V posledných rokoch trpím alergiami. K arašidom sa pridali mačky, k nim brezy, jablká s hruškami a ešte aj moje obľúbené figy. Ale zdá sa, že úplne najviac alergická začínam byť na vetu „Je mi to malé“.
Kdesi medzi šporákom a chladničkou je k podlahe prikovaná neviditeľná, zato nekonečne ťažká guľa s reťazou pripevnenou k môjmu členku. Už niekoľko týždňov sa snažím od nej odseknúť. Úplne neúspešne.
Bol predvečer Mikuláša a na kuchynskom okne boli vyložené štyri vydrhnuté topánky. Voľačo mi na nich nesedelo. Naveľa som prišla na to, čo: tá moja bola najmenšia.
Pred ôsmymi rokmi, uprostred zúfalstva raného materstva, som učinila nasledujúce závažné rozhodnutie: „Najbližšie upratujem... o desať rokov.“ A hneď som si to aj utekala zapísať do kalendára.
Obľúbené hračky prichádzajú a odchádzajú. Niektoré pobudnú aj pár rokov, iné sú zabudnuté už deň po narodeninovej párty. Iba plyšáci nie a nie odísť. Držia sa u nás zubami-nechtami.
Ale, aby som nezačínala hneď klamstvom. Moje deti vedia po anglicky toľko, koľko sa naučili v škole a hovoria zhruba tak, ako ich spolužiaci. Ten mladší možno trocha lepšie, pretože má vynikajúcu pamäť.
Poznáte to. Narodí sa vám dieťa a vy začnete fotiť ako posadnutí. Len z prvého dňa jeho života máte 237 fotografií. Najmä, ak je prítomný novopečený tatinko. A potom to už len naberá na obrátkach.
Pršalo. Už piaty deň po sebe. Všetci ležali zababušení v perinách – v tých s drobnými modrými bodkami - a slastne tabletovali. Tá ich spokojnosť ma neskutočne dráždila. A tak som zavelila: „Berte gumáky, ide sa von!“
Po štyroch rokoch materského plahočenia a dvoch deťoch s ročným rozdielom som si jedno leto znenazdajky pomyslela, že mám právo na luxus. Aspoň na jeden jediný týždeň. A tak sme sa nerozvážne ubytovali v štvorhviezdičkovom hoteli.
Keď sa raz človek pustí do Internetu, nikdy nevie, čo ho tam čaká. Ja sa púšťam do Internetu dosť často. A ak si nedám pozor, kdesi na konci, a možno už aj v strede, vraj na mňa číha akási demencia.
Nemala som práve mnoho času. A tak som len chvatne vbehla do hračkárstva a od dverí zakričala: Jeden prdiaci sliz, prosím!“
Pozerám z okna. Môj muž práve naložil deti do auta. Odišli za chlapskými aktivitami. Nepýtam sa akými. Hlavne, že vypadli. Dom zostal nádherne prázdny. Stojím uprostred kuchyne a vdychujem vôňu úžasného ticha.
Čo sa stane, ak jeden veľký samec a dvaja malí, hoc aj nesú gény toho veľkého, spoločnými silami bojujú o jednu kosť? Kto tú kosť nakoniec zožerie? A akú úlohu v tomto obraze vlastne zohráva samica?
Najskôr bi som vás mala upozorniť na jednu dôležitú vec. Od piatku bojkotujem ipsiloni. Dôvod? Jednoduchí. Už ich mám plné zubi. A mislím, že bi proti nim mali povstať všetci Slováci.
Púpava je pliaga! Hovorieva môj dedo. Stále vymýšľa nové metódy, ako sa jej zbaviť. Špatí mu trávnik. Ale mne sa vždy páčila, či už mala hlavu žltú alebo bielu. A okrem toho mi zachránila kosti. Hoci to nakoniec schytala figa.
Dano a Stano sa už poznajú roky. Sú si veľmi podobní. Čerství štyridsiatnici, rodinne založení, zamestnaní v strednom manažmente. Jeden rozdiel tu však predsa len je. Dano trpí prebytkom nehy, zatiaľ čo Stano jej nedostatkom.
To, že mi dva týždne meškali a že ma boleli prsia sa mi nezdalo až také čudné. Veď v štyridsiatke sa už vraj v tejto oblasti môžu diať kadejaké divné veci. Ale to, že som okrem toho dostala neodolateľnú chuť na figovú marmeládu...