Dokonalá čistota bez chémie niečo stojí - pár stovák u chiropraktika, napríklad

Písmo: A- | A+

Môj nový parný čistič je rozkošný a čistí naozaj dokonale. Úplne bez chémie. A ani veľa nestál. Ale...

Nechcem však, aby ste si mysleli, že som zaujatá špeciálne voči parným čističom. To, čo tu idem napísať vlastne platí pre všetkých „pomocníkov“ v domácnosti s menšími či väčšími obmenami. V skutočnosti svoj parný čistič milujem.

Hoci, ako všetci vieme, láska je potvora.

Môj parný čistič vyzerá tak trocha ako malý vysávač. Z roztomile žltého tela na kolieskach vychádza úzka, ohybná plastová hadica, na ktorej konci je akási pištoľ chrliaca paru. Na túto pištoľ sa dajú nasadiť rôzne nástavce, vrátane dvoch dlhých rúr a mopovacej hlavice (práve s nimi vyzerá čistič ako vysávač). Okrem toho tam je dlhý kábel na napojenie do elektriny – tento naoko samozrejmý fakt je dôležité zdôrazniť, ako za okamih pochopíte.

Všetky nástavce môjho pomocníka sú úžasne praktické (najmä ten na „vystreľovanie“ zažratej špiny zo špár medzi kachličkami), majú však jeden háčik. Je nutné ich niekam uskladniť, najlepšie tak, aby ste ich nabudúce opäť našli. Neviem ako u vás, ale u nás toto býva veľkým problémom. To uskladnenie a aj to nájdenie. Keď sa to tak vezme, najlepšie by bolo vyčleniť jednu celú izbičku (neskôr možno aj izbu) na uskladnenie nástavcov na všetkých domácich pomocníkov, ktorí sa momentálne povaľujú po všakovakých kútoch nášho domova.

Ja však takúto izbičku nemám, a tak som parný čistič uložila do špajze. Ja viem. Teraz sa pýtate, ako som, prepánajána, našla voľné miesto v špajze, ale prezradím vám to. Vyhodila som krabicu, v ktorej som uchovávala všetky výkresy a iné umelecké diela, ktoré moje deti kedy namaľovali/vytvorili. Samozrejme, že som si pri tom poriadne poplakala a tie naozaj pamätné som uložila do veľkej plastovej tašky, ktorá zaberá menej miesta než krabica. Takto sa mi podarilo uvoľniť miesto na inú krabicu, na tú, v ktorej mi dodali parný čistič aj so všetkým príslušenstvom. Krabica sa pod poličku zmestí len tým užším koncom, čo znamená, že minimálne tretina vytŕča do cestičky a čiastočne hatí prístup k zadným poličkám. K tým, na ktorých sú konzervy, ryža, cestoviny a iné haraburdy.

To malo za následok, že môj muž, ktorý mal aj doteraz značné problémy zmestiť sa do špajze, teraz už nemá šancu prebojovať sa k uvedeným položkám, a preto mi nedokáže vyhovieť, ak poviem „miláčik, podáš mi šošovicu zo špajze?“. Podobný problém začínajú mať už aj naši pubertálni synovia, keďže sa telesnými rozmermi dosť podali na otca. Niežeby mi doteraz nejako výrazne pomáhali pri varení, ale aspoň nejaká šancu tu bola. Teraz je fuč. Čo sa dá robiť. Treba jednoducho prijať fakt, že dokonalá čistota bez chémie niečo stojí.

Ďalšia vec, ktorú bolo treba obetovať v mene perfektnej čistoty, bola viera v pravdivosť inštruktážnych videí. Tá pani, čo predvádzala parný čistič v inštruktážnom videu, sa usmievala, bola krásne oblečená a po vyčistení celej kúpeľne nemala na čele ani kvapku potu. A tak som sa pekne obliekla, našpúlila ústa do šťastného úsmevu a pustila sa do čistenia kuchyne. Možno si teraz poviete, že som to nemala robiť v deň, keď bolo vonku 35 stupňov a v kuchyni o pár menej. Chápem. Ale, bolo som taká nedočkavá!

Naliala som do stroja liter vody, zapla ho, počkala pár minút a začala vôkol seba (sťa pištoľník vo westernovom filme) strieľať blahodarne čistiacu paru. Najskôr som vyčistila kachličky nad sporákom, ktoré sa po 20 rokoch opäť lesknú (takmer) ako zrkadlo. Aj umývadlo (najmä odtok) sa parádne vydezinfikovalo. Potom som sa pustila do čistenia podlahy. Nasadila som príslušné nástavce a začala ťahať stroj po dlážke. Najskôr to išlo celkom fajn (takmer tak hladko ako v inštruktážnom videu), ale čím viac som sa otáčala a posúvala smerom k dverám, tým viac sa mi začala hadica zamotávať so šnúrou od elektriny.

Okrem toho sa horúca hadica (keďže ňou prechádza stostupňová para), začala hadiť okolo mojich holých nôh. Za normálnych okolností mám rada dotyk teplých vecí, dokonca si niekedy určité partie dobrovoľne vyhrievam, ale toto bol predsa len trochu extrém. Ani neviem ako, odrazu som sa ocitla uprostred vlastnej kuchyne obmotaná vrelými chápadlami parného čističa ako mucha v zovretí púštnej tarantule. Potila som sa ako kurič v parnej lokomotíve a presne vtedy mi svetielko na prístroji ukázalo, že došla voda. Lenže, ja nešika, som si krčah s vodou nechala v tej časti kuchyne (a tam bolo aj umývadlo), ktorú som už vyčistila, a tak som si tú krásne vygruntovanú podlahu zase postúpala.

A navyše, neviem, či som neštandardný typ, ale tie rúry na mopovanie majú takú výšku (a nastaviť sa to nedá), pri ktorej musím byť neustále v miernom predklone. Mierny predklon je poloha, ktorú môj chrbát z nejakého dôvodu neuznáva, naozaj nechápem prečo. Hoci úplný predklon (napríklad pri joge), alebo úplné vystretie mu v zásade nevadí.

No a čerešničkou na torte je veľké čierne tlačidlo, ktoré musíte neustále stláčať, ak chcete, aby para strieľala. V tomto je rozdiel medzi klasickým vysávačom, ktorý len zapnete a voľne ťaháte po zemi a parným čističom, ktorý musíte ťahať a zároveň rukou stláčať veľký gombík. Prvých päť minút to nie je problém, ale po pätnástich už máte prsty necitlivé a zápästie ako z kameňa. No a naozaj nerozumiem, prečo tú handričku, ktorá sa nasádza na mopovaciu hlavicu museli vyrobiť v bielej farbe. Pretriete ňou dva metre štvorcové a ona je hneď takmer čierna – a vy máte pocit, že ste doteraz žili v chlieve.

Ale dosť bolo sťažovania sa. Treba povedať, že naveľa som spotená, s dolámaným chrbtom a necitlivou rukou stála pri dverách a spokojne sa obzerala po svojej krásnej, dokonale čistej kuchyni. Bez chémie! Pot zmyjem sprchovým gélom, ruku snáď napraví ortopéd a chrbát? Ten v mojom veku bolí tak či tak.

Nakoniec som zistila, že vlastniť parný čistič je ako mať doma psíka. Sem-tam sa vám vykaká na koberec a dohryzie roh nového gauča. Sem-tam sa vám motá pod nohami a sem-tam vás z neho bolí chrbát. Je problém ho niekam uložiť a nájsť stratenú papuču. Napriek tomu ho milujete.

Je to proste právoplatný člen rodiny.

Skryť Zatvoriť reklamu