Ten muž mal okolo päťdesiatky, pôsobil relatívne distingvovane, aj keď trochu ošumelo, a vážnym hlasom povedal: „Pani, máte nádherný klobúk. Hodí sa k vašej aure.“ Vzhliadla som k nemu prekvapene, neistota v mojich očiach musela byť zrejmá. „Vypýta si teraz odo mňa 5 Eur na cestovné?“ Vtedy sa nesmelo usmial, odhalil chrup popretkávaný sporadickými medzerami a povedal „Len sa snažím aplikovať princíp rozmnožovania dobra.“ Mierne sa uklonil a už ho nebolo.
„To je ale čudák!“ povedala som si v duchu a ďalej zachmúrene kráčala po ulici. Komplimenty od čudákov sa predsa nerátajú. Napriek tomu som už o pár minút začala pociťovať zvláštnu, hoci sprvoti nenápadnú, zmenu nálady. Deň bol akýsi krajší, slnko jasnejšie, hoci vykuklo spoza oblakov naozaj len zriedka, ľudia zaujímavejší. „Čo je to ten princíp rozmnožovania dobra?“ napadlo mi dokonca. Keď prídem domov, musím si to vygoogliť.
Na opačnom konci ulice som prechádzala okolo matky s asi päť ročným dievčatkom. Dieťa malo ryšavé vlasy zviazané do hrubých vrkočov obtočených okolo hlávky, vytvárajúcich elegantný drdol. Pobehovalo sem a tam a na chvíľu sa otočilo ku mne. Ani neviem ako sa stalo, ale zrazu som sa k nemu sklonila a pristihla samu seba, ako hovorím „ahoj, máš nádherný účes, ako kráľovná“. Dieťa na mňa pozrelo, v jeho pohľade však chýbalo prekvapenie, či dokonca pochybnosti, ktoré som pred pár minútami demonštrovala ja svojmu obdivovateľovi. Priamo sa mi zahľadelo do tváre, usmialo sa a povedalo: „a vy, teta, máte krásne oči.“ Vtedy sa na nás obrátila aj matka dieťaťa, pobavene sa uškrnula a zakývala mi na pozdrav.
Len čo som zahla za roh, náhle sa mi v hlave rozsvietilo. Pochopila som, čo je to ten princíp rozmnožovania dobra.
V ten deň som pochválila ešte asi štyroch ľudí, predavačku v potravinách za jej ochotu, čašníčku v kaviarni za nádherný dizajn v pene môjho kapučína, poštárku za to, že sa jej nelení nosiť moje internetové nákupy na siedme poschodie a smetiarov za ich záslužnú a namáhavú činnosť. A nakoniec som jednej nesmierne šokovanej babičke zložila kompliment na jej krásny červený, očividne ručne štrikovaný, šál. To ma síce stálo 20 minút času, lebo babička sa po vytriezvení zo šoku pustila do obsiahleho výpočtu všetkých jej štrikovacích projektov, ale akosi som v ten deň bola obdarená nezvyčajnou trpezlivosťou.
A skutočne verím tomu, že títo ľudia na oplátku pochválili ďalších. Lebo keď sa nám niečo nepáči, kritizovať dokážeme veľmi rýchlo, ale zložiť niekomu kompliment za veci, ktoré sa nám páčia, považujeme z nejakého dôvodu za malichernosť.
Hodnota človeka je v konečnom dôsledku určovaná inými ľuďmi. Môže byť človek dobrý či krásny, ak ho za dobrého či krásneho nepovažujú iní? A kde majú ľudia vo vašom okolí nabrať to presvedčenie, že sú dobí či krásni, ak im to nedáte vedieť? A čím viac dobrý či krásny sa niekto cíti, tým viac dobra a krásy vidí v iných.
Už ste dnes aplikovali princíp rozmnožovania dobra?
