A k nim prihodila menopauzu. Chápem, že to znie trochu záhadne, poďme si to teda vysvetliť. Pekne vedecky.
Nedávno sa mi dostalo pod prsty video od istého amerického profesora menom Roy Andrew Casagranda, ktorý tvrdí, že existujú len tri živočíšne druhy zažívajúce menopauzu. Keď som si to vygooglila, zistila som, že medzitým vedci objavili ďalšie dva. V každom prípade ich je prekvapivo málo. A ešte prekvapivejšie je, že tie mimo ľudí nie sú primáty, ale veľryby. Zaujímavé!
Fakt, že ženy a veľryby majú niečo spoločné, je sem-tam počuť, najmä od mužov, ale teraz už táto podobnosť má aj vedecký základ. Tou spoločnou vecou však nie je množstvo tuku, ale fakt, že ženy a veľryby (ženského rodu) žijú oveľa dlhšie než ich reprodukčná schopnosť. A keďže schopnosť reprodukcie si pani evolúcia cení nadovšetko, aspoň tak sme si donedávna mysleli, musí byť nejaký rozumný dôvod, prečo takéto niečo povolila, hoc len u pár vyvolených druhov. Možno to bol z jej strany len malý experiment, ktorý ale, zdá sa, vyšiel.
Rodiť vo vyššom veku býva pre ženu život ohrozujúce a menopauza zrejme vznikla, aby tomuto riziku zabránila. To ale znamená, že evolúcia chcela, aby bývalé rodičky žili ďalej napriek ich neschopnosti sa ďalej reprodukovať. Prečo asi? Má pre nich inú dôležitú úlohu? Dôležitejšiu než vytvárať nový život? Úlohu, ktorú ženy často plnia celú tretinu svojho života?
Ľudia a veľryby žijú v komplexných spoločenstvách, kde mladým jedincom trvá dlhú dobu, kým dozrú, naučia sa všetko potrebné a sú schopní sa osamostatniť. Vedci si teda myslia, že v týchto spoločenstvách vznikla veľká potreba skúsených učiteľov, ktorí zároveň majú na svoju edukačnú úlohu dosť času, keďže už nie sú zaneprázdnení inými úlohami. Trebárs reprodukovaním. A zdá sa, že na túto úlohu boli vybrané práve staré mamy.
Profesor Casagranda vo svojom videu ide v tejto úvahe aj trošku ďalej a špekuluje, či aj muži môžu plniť túto úlohu. Z reálnej skúsenosti vieme, že aj starí otcovia dokážu prenášať svoju múdrosť na mladšie generácie a často to aj robia. Dokonca veľmi kvalitne. To, že nedostali do vienka „pravú“ menopauzu zrejme súvisí len s tým, že ich reprodukcia vo vyššom veku neohrozuje tak ako ženy. Ale, ako profesor tvrdí, muži žijú o celých desať percentuálnych bodov kratšie než ženy, čo môže znamenať, že ich múdrosť nie je až taká hodnotná ako múdrosť žien. Možno to povedal len preto, aby svoju prednášku okorenil istou dávkou humoru. Alebo tým chcel poukázať na to, že evolúcia je žena?
Nie som žiaden vedec, ale pri úvahách nad touto témou mi napadol ešte jeden dôvod, prečo sú staré mamy nesmierne dôležité a možno aj jemne dôležitejšie než starí otcovia (prepáčte starkí moji). A tou je čosi, čo nazývam absolútne nevedeckým slovom mäkkosť.
Život má u ľudí dosť zlú reputáciu. Je vraj neúprosný. Je to boj, kde nič nie je zadarmo a nič nám nie je odpustené. A evolúcia to zrejme tak chce, lebo vďaka tomu napredujeme. Toto ale neplatí, ak ste u starej mamy. Tam je svet prívetivý, spravodlivý, štedrý a pohodlný (nazvime to súhrnným slovom mäkký) a čo je najdôležitejšie, tieto pocity (ak ste mali to šťastie zažiť v mladosti svoju starú mamu) vám zostanú na celý život, teda dávno potom, čo sa stará mama pominie. Isteže, svet okolo vás bude naďalej dravý, tak ako má byť, ale vy sa v spomienkach viete vrátiť do sveta starej mamy, vybaviť si ho, aspoň na pár minút, a takto posilnení sa vrátiť do boja proti tvrdej realite. A ak v tejto realite stretnete naozaj zlého človeka, nebuďte k nemu krutý, tak ako je on k vám. Povedzte si, že je to s najväčšou pravdepodobnosťou len chudiatko, ktoré nikdy nezažilo dobrotivú starú mamu.
Na záver, dámy, jedna myšlienka pre vás. Ak sa bojíte menopauzy alebo ju práve so zaťatými päsťami zažívate, skúste tie päste uvoľniť a povedať si, že je to len brána (ja viem, obrastená hnusnými ostrými tŕňmi) do inej životnej role, ktorá je pre prežitie a napredovanie ľudstva (a veľrýb) veľmi dôležitá.
P.S. Ešte mi napadlo, že pre spomínanú dôležitú rolu nie je úplne nevyhnutné mať vlastné vnúčatá. Múdrosť a dobrota sa dajú prenášať na hocikoho.
