Cieľ: Pomôcť veriacim prijať smrťzosnulého v duchu kresťanskej nádeji na vzkriesenie.
AI: Vážená smútiaca rodina, drahíbratia a sestry. Niekoľko mesiacov dozadu sa môjmu kamarátovi narodil syn.Keď mi cez telefón nadšene rozprával o radostných pocitoch, spomenul som si navetu z Dostojevského knihy „Malý hrdina“: „Ešte ako mládenec som od svojho otcapočul slová, na ktoré nikdy nezabudnem: Synak, svet sa tešil z tvojho narodeniaa ty si pritom plakal. Preži život tak, aby svet plakal, keď ho naplnenýradosťou opustíš.“ Čo bude z tohto chlapca? Čo všetko zažije, aké urobí životnékroky? S čím príde ku koncu svojho života? Keď je nám dobrea radostne, nemyslíme na smrť, a keď niekto odchádza z našich blízkych,tak radšej by sme sa niekde schovali, utiekli, ako aj učeníci Krista, ktoríutekali do Emauz.
KE: „Priblížil sa k nim sám Ježiš“ (Lk 24, 15). Priblížil sa – znamenáto, že k nim dobehol a chcel v ich životoch niečo zmeniť,vysvetliť. Dnes sa tiež môžeme sa vrátiť ku skutočnosti, ktorá čaká každéhoz nás.
DI: Zjavenie zmŕtvychvstalého Pánadvom učeníkom cestou do Emauz spolu s inými udalosťami sa odohralo počasdňa vzkriesenia. Všimnime si, že počas jedného dňa sa správa o tomrozniesla medzi všetkých učeníkov až tak, že aj tí, ktorí utekali, o tomvedeli. Ich reakcia poukazuje na to, ako emocionálne reagovali a prežívalitú správu. Nedá sa povedať, že vo svojej minulosti nemali nič inéhovzrušujúceho, prekvapujúceho. Ale zmŕtvychvstanie prekonalo všetky ichspomienky na zázraky, ktoré konal učiteľ a bolo pre nich veľmi silnýmduševným trápením. Ako učeníkom im bolo tažké prijať správu o smrti prenich blízkeho človeka, ale ešte ťažšie potom prijať aj zvesť o zmŕtvychvstaní.
PAR: Prečo utekali, prečo sa ichzmocnil strach a stratili pokoj? Možno preto, že ich viera bola založenálen na zázrakoch, na ktoré pamätali, ale bola príliš plytká a slabá na to,aby pochopili to obrovské tajomstvo. Ale možno práve na nich spočívala Božiaprozreteľnosť, aby cez ich zastreté oči Kristus mohol zjaviť seba v celejsláve. A prozreteľnosť môže zvíťaziť nad všetkým a preto s takou vierouoddávali svoj život za Zmŕtvychvstalého apoštoli a prví kresťania. Takmožno aj Kristus zomrel preto, aby v spojení s ním mohli zomrieťa aby spolu s Kristom vstali z mŕtvych.
Tú cestu, ktorou prešli emauzskíučeníci, prechádzame aj my. Práve keď sme vystrašení, keď nas nepokoj celých zachytáva,keď nechápeme, ako ďalej žiť... Ako emauzskí učeníci utekali a popritom sai hanbili za to, že opustili Jeruzalem a nechali Ježiša, ktoréhoosobne poznali, ctili, rešpektovali toho, za ktorým chceli ísť. Keď strácamenádej a zmysel nášho života, kričíme a prosíme Pána, aby pre násurobil to, čo teraz najviac potrebujeme, aby nám pomohol dôstojne prekonať to,čo teraz prežívame. Všetci dnes pociťujeme to, čo prežili apoštoli, keďstratili Pána.
Tak čo máme robiť? Ako sazachovať? Kam máme ísť, aby sme našli útechu od Pána? Ostatní učeníci utekalik hrobu a spoločne sa vrátili tam, kde im Ježiš umýval nohy, modlilsa za nich, tam kde sa s nimi lúčil a obetoval seba samého. Tak aj mysme sa dnes zhromaždili v kostole, v ktorom sa stretával s Pánomnáš zosnulý brat, manžel, strýko.
Nám všetkým sa trebavrácať k Pánovi, do tých priestorov, kde sme ho zažili. Tam, kde Kristuszapálil v nás oheň nádeje, ktorý nemôžeme stratiť ani v takýchťažkých chvíľach, pretože keď zahasíme vieru, nebudeme môcť nájsť láskua pokoj v duši. Zmŕtvychvstalý Ježiš k nám prichádza, aby sa ceztúto obetu svätej omše zjavil v sláve a obdaroval nás silou ďalejkráčať po ceste života.
MY: Dovoľte mi, opýtať sa vás: ktozačne plakať, keď zomriete? Koľkých ľudí sa dotýka fakt, že máte tú česť chodiťpo zemi? Aký význam bude mať váš život pre dejiny nastupujúcich generácií? Akédedičstvo zanecháte svojim nasledovníkom, keď s posledným výdychom odídete zoživota?
Zamýšľali ste sa niekedynad touto otázkou? Ale veď dni bez povšimnutia splývajú v týždne, týždne vmesiace a mesiace v roky. Život ide rýchlo k nevyhnutnému rozuzleniu, a veľmirýchlo s bolesťou začneme chápať, že polovica nášho života je už prežitá. KeďGeorge Bernard Shaw ležal na smrteľnej posteli, spýtali sa ho: „Kým by stechceli byť, keby Vám bola daná možnosť prežiť svoj život ešte raz?“ Po chvíľkerozmýšľania, s hlbokým rozčarovaním, povedal: „Chcel by som byť človekom,ktorým som sa mohol stať, ale som to nedokázal.“
Ježiš tak ako k emauzskýmučeníkom, prichádza osobne ku každému z nás, aby sme sa mohli spojiť s jehovzkrieseným telom – svätou Cirkvou. Veď on nás ako prvý povolal, aby sme malivečný život. Aj dnes nás tu zhromaždil ako slobodné Božie deti. Aj keď niekaždý z prítomných žije v spojení s Kristom, jeho Cirkvou, aj tak počujeJežišov hlas: “Pokoj vám!”, čo znamená, že prišiel aj ku mne aj ku tebe, aočakáva stretnutie, aby odstránil náš smútok, nepochopenie a dal seba ako láskua cestu k ďalšiemu životu.
ADE: Zvyčajne sa človek tohonajdôležitejšieho okamihu vo svojom živote nedožije, pretože týmnajdôležitejším okamihom je vlastná smrť. Práve smrť a posmrtné zachovaniečloveka v pamäti ľudí dávajú opravdivú hodnotu našej pozemskej púti.
Tak prosme, aby Ježišzostal s nami, ako s emauzskými učeníkmi, prijal do svojho kráľovstvanášho zosnulého brata a dal každému z nás silu zachovávaťv pamäti všetky naše dobré skutky.
Amen.
