On predstavuje RPC ako „kolektívneho oligarchu“. „Oligarcha“ sa usiluje o materiálne dividendy a o politickú moc ako garanciu tých svojich financií. Lenže základným aktívom tohto „oligarchu“ nie sú závody a finančný kapitál (hoci samozrejme má i to), ale „symbolický kapitál“ náboženských, morálnych a kultúrno-historických symbolov, ktoré sú monopolizované Ruskou pravoslávnou Cirkvou (podľa Soldatovova nezákonne). Politici potrebujú tieto symboly, ale „kolektívny oligarcha“, akoby ich požičiaval a ako odmenu dostáva komerčné a politické dividendy. Z toho sa symboly ošúchavajú a postupne strácajú svoju hodnotu.Soldatovov model je dosť úspešný pre vysvetlenie mnohých kolízií prebiehajúcich v štátno-cirkevných vzťahoch. Štátni a cirkevní úradníci sa sformovali ako politici práve v oligarchických 90-tych rokoch. Model je neúplny, pretože u viacerých účastníkov štátno-cirkevných vzťahov sú aj iné motívy. V oligarchickom modeli nároky RPC musia byť konzervatívne. Pritom štát si musí zabezpečovať rovnaký odstup od všetkých. Čo sa týka „symbolického kapitálu“ štát sa musí usilovať o jeho vlastnenie.V praxi všetko funguje naopak. Cirkev sa snaží rôznymi spôsobmi vnútiť štátu čiastku svojho „symbolického kapitálu“. Pritom štát to odmieta, necháva sekulárnu ideológiu a pritom nechce podporovať aj konkurentov patriarchie.Pokračovanie v budúcich článkoch.
