Ale návšteva pápeža v skutočnosti bola nasmerová k inému svetu – bez televízie. Svetu, v ktorom celostné chápanie prevláda nad virtuálnymi predstavami. Pre tých, ktorí sledovali cestu pontifika v správnom svetle, bolo dôležité pochopiť: do akej miery je schopná terajšia Hlava Vatikánu byť pokračovateľom línie svojho veľkého predchodcu. Ján Pavol II. sa dokázal stať ne-televíznou, ale pritom veľmi rešpektovanou osobnosťou – čo je v dnešnom svete veľmi ťažké. Dá sa povedať, že televízia a iné masmédia sa snažili zväčšiť svoju autoritu ukazujúc nám človeka, ktorý nepotrebuje reklamu.Podarila sa cesta Benediktovi – skôr teológovi ako diplomatovi, skôr vedcovi ako kazateľovi? Myslím, že áno. Počas tureckej cesty boli dva veľmi dôležité momenty. Podanie rúk a spoločná modlitba s patriarchom Bartolomejom i modlitba v Modrej mešite. Každé toto gesto má osobný význam. To, že pápež viedol dialóg s nástupcom konštantínopolských patrirchov ako s rovným v jeho vlastnej rezidencii – je ešte jedným krokom k zmiereniu dvoch vyznaní. Spomenul pápež pri návšteve v Hagii Sofii, že posledná kresťanská modlitba v tomto chráme bola modlitbou gréckokatolíckych kňazov s vyslovením mien aj pápeža aj patriarchu?Modlitba v Modrej mešite je unikátnou udalosťou dovoľujúc moslimskému svetu – aspoň jeho zdravo mysliacim predstaviteľom – zabudnúť na incident s citáciou a uvažovať o pripravenosti pontifika spolu s Moslimami budovať nové medziľudské vzťahy. Samozrejme sa to môže zdať ako prázdne gestá, lebo ich dôležitosť nie je možné ukázať v televízii – on sa stále „iba modlí“. Ale keď práve v tomto momente pochopíme, pre aké množstvo ľudí je pápež nielen náboženská, ale aj morálna autorita, tak uvidíme, že každý taký krok dovoľuje nám všetkým inak pozerať na svojich susedov – Moslimov a pravoslávnych. Každý taký krok zmenšuje vzájomnú zaťatosť. Každý taký krok presviedča, že nie je konflikt civilizácií, ale sú ľudské konflikty, v ktorých sa zneužívajú civilizačné rozdiely. Myslím, že v dokazovaní tejto jednoduchej pravdy bol aj celý význam pápežovej návštevy Turecka. Samozrejme, len keď budeme chcieť uvidieť tento zmysel a nie zamieňať ho so senzačnými televíznymi obrazmi s nadmierne ozbrojenými policajtmi a agresívnymi demonštrantmi.
