Patriarchia. Ideologická pozícia.

Písmo: A- | A+

Druhá časť publikácie "Vzťah Cirkvi a štátu v Rusku" Moskovská patriarchia sa priamo nemieša do politických procesov. Základnou prioritou vo vzťahu k štátu je lobbing cirkevných záujmov. Nástroj lobbingu ako politické zasahovanie je pre cirkev nedostupný a rovnako aj nebezpečný. Cirkev môže priamo predkladať vláde svoje ideologické predstavy a v tejto pozícii priťahovanie priaznivcov a konfrontácia s oponentom je už možná. Pritom zostáva politické riziko, ale cirkev nemôže neprejavovať svoju nezávislosť, ináč by prestala byť spoločenskou silou v očiach všetkých a medzi nimi aj v očiach štátu. Na jubilejnom biskupskom koncile v auguste 2000 boli prijaté deklarácie vyvolávajúce v Kremli silné protesty. Cirkev vyhlásila, že si nárokuje právo na reštitúciu predrevolučného cirkevného majetku a môže vyzvať veriacich na nepoddanie sa štátu, najmä keď vláda nabáda ku páchaniu ťažkého hriechu, napr. vystúpenie z cirkvi. Vtedy bolo metropolitovi Kyrillovi dosť ťažko upokojiť negatívne predstavy v prezidentskej kancelárii.

Metropolita smolenský a kaliningradský Kyrill – Vladimír Michailovič Gundajev, sa narodil 20. novembra 1946 v Leningrade v rodine kňaza. Predseda Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov moskovskej patriarchie.Metropolita smolenský a kaliningradský Kyrill – Vladimír Michailovič Gundajev, sa narodil 20. novembra 1946 v Leningrade v rodine kňaza. Predseda Oddelenia vonkajších cirkevných vzťahov moskovskej patriarchie.
Cirkev môže existovať aj bez spoločensko-politickej ideológie. V 90-tych rokoch moskovský patriarchát o ničom podobnom nepremýšľal a zazneli len podobné vyhlásenia. Situácia sa začala meniť v polovici roka 1999, keď boli publikované programové články patriarchu Alexija a metropolitu Kyrilla v Nezavisimoj Gazete. Tieto články sa stali predobrazom niektorých textov Osnov sociálnej koncepcie ruskej pravoslávnej cirkvi, schválených tým istým jubilejným koncilom. Články a dokumenty koncilu sa pokúsim zovšeobecniť. Cirkev odsudzuje liberálne západné postoje ako bezbožné a individualistické, ale dopúšťa právo na ich existenciu v modernom hriešnom svete. Cirkev tvrdí, že taký postoj nemôže byť prijatý ako norma najmä svetová, globálna. Existujú a majú rovnaké právo na existenciu aj tradičné postoje – moslimské, pravoslávne, aj iné nábožensky podložené. Reč je nielen o náboženstvách, ale o kultúrnych komplexoch, určujúcich celý život národa. Proces globalizácie okrem jeho technickej časti sa opisuje ako bezprávna expanzia liberálnej, sekulárnej civilizácie proti všetkým ostatným. Formulácia Osnov sociálnej koncepcie ruskej pravoslávnej cirkvi: „Pozorujeme snahu predstaviť ako jedinečnú univerzálnu, bezduchovnú kultúru, založenú na chápaní slobody padlého človeka, ktorý seba ničím neohraničuje a to je absolútnym meradlom. Také rozvitie globalizácie pre kresťanský svet je rovné postaveniu babylonskej veže.“ Pritom Cirkev nevyzýva k zničeniu liberalizmu a má za úlohu zastaviť ten proces a v nejakej úrovni obrátiť ho späť, tým že modifikuje medzinárodné právo a medzinárodné inštitúcie. Cirkev hodnotí negatívne pomiešania civilizácii, proti nim stavia ochranu náboženskej, nacionálnej, civilizačnej identity. Pred nami je medzinárodná verzia „multikulturalizmu“ svojho rodu. Predstavená koncepcia je nie veľmi dobre zakorenená v pravoslávnej tradícii. Je veľmi presne zaorientovaná na moderného liberálneho intelektuála, skôr západného, než ruského. Vo svete víťaziaceho liberalizmu Cirkev prechádza na jeho jazyk a je pripravená zvíťaziť na jeho poli. Čo sa týka Ruska, Cirkev si stojí za tým, že ruský národ sa musí identifikovať nie ako západný, ale ako pravoslávny. To neznamená kategorické zamietnutie liberalizmu a požadovanie premiestnenia balansu v prospech tradičných hodnôt a spoločenských mechanizmov. Metropolita Kyrill, a práve on je hlavným ideologickým tvorcom v patriarchii, vždy používa diplomatické formulácie, ale vidí situáciu ako kritickú vyžadujúcu okamžitý zásah. Vo svetovom meradle teraz prebiehajúci proces upevnenia liberálnych hodnôt, je akoby vyvrcholením mnohotisícročných dejín vývoja ľudskej civilizácie. Liberalizmus dnes nesie v sebe väčšie nebezpečenstvo, než komunistický ateizmus. A takto to formuluje samotný patriarcha: „Aj do, aj po 11. septembri zlo malo svoje dva vektory nasmerované na ovládnutie sveta: liberálny a fundamentalistický. Naväzovanie „univerzálnej formuly šťastia“ všetkým národom sa môže otočiť rušivými dôsledkami... Preto moderné medzinárodné spolunažívanie treba zakladať pozerajúc na rôzne politicko-kultúrne tradície.“ Opísaná verzia „pravoslávneho antiglobalizmu“ je veľmi umierneným variantom fundamentalistického antiglobalizmu, naberajúci silu vo vnútri RPC. Na medzinárodnej úrovni koncepcia Cirkvi zodpovedá teórii „mnohopolárneho sveta“, ktorú RPC nezmenila ani po 11. septembri 2001, preto to nie sú len konjunktúrne vyhlásenia. Koncepcia Cirkvi vnútri štátu musí viesť k formalizácii niektorého špeciálneho statusu Cirkvi a/alebo pravoslávneho náboženstva, ako určujúceho ruskú civilizáciu. Okrem toho patriarchia nevidí v tom len ruské špecifikum. „Pre zabezpečenie existencie rôznych náboženských postojov v hraniciach EÚ treba v budúcej konštitutívnej zmluve o EÚ vyvážiť slobodu indivídua so slobodou kultúrno-náboženských spoločností, ktoré majú právo na ochranu svojej celistvosti a ochranu hodnôt, na ktorých sa zakladá ich existencia, s pomocou demokratických prostriedkov. Zákonodárstvo, ktoré zabezpečuje len právo občanov na náboženskú slobodu, vytvára podmienky „divokej konkurencie“ medzi náboženstvami. Najviac je to dôležité pri regulovaní činnosti pseudonáboženských, deštruktívnych a extrémistických hnutí, pri objavení faktov zneužívania náboženskej slobody zo strany tradičných náboženstiev, ktoré vedú expanziu v rôznych regiónoch Európy, čo ohrozuje spoločenský poriadok a pokoj.“ To sa píše o procese európskej integrácie, ale predurčuje aj tie požiadavky, s ktorými Cirkev vstupuje do vzťahov s ruským štátom. Cirkev vychádza z opísanej koncepcie skupinových práv. U zástupcov skupinových práv je zvyčajné, že samotné skupiny sú určené nie ako formálne samoprihlásenie, ale podľa niektorých príznakov. V prípade takej skupiny ako sú pravoslávni, používajú nie reálny počet farníkov, ale výsledky sociologických výskumov, podľa ktorých od 50 do 60% občanov sa hlásia ku pravoslávnym, ale viac v kultúrnom a historickom zmysle. V Osnovách sociálnej koncepcie ruskej pravoslávnej cirkvi je uvedený silný teoretický impulz: „Keď národnosť, štátna alebo etnická, je plná alebo vo väčšine mnohokonfesionálnym pravoslávnym sociumom, ona môže byť vnímaná ako jediná spoločnosť viery – pravoslávny národ.“ Ostáva otázka, či sa dá pokladať obyvateľstvo Ruska za monokonfesionálne. Počas 90. rokov patriarchia tento termín nepoužívala a súhlasila s oficiálnym označením Ruska ako krajiny mnohokonfesionálnej. Ale situácia sa zmenila. „My musíme úplne zabudnúť na tento mnoho rozpriestranený termín „Rusko- mnohokonfesionálna krajina“ – Rusko to je pravoslávna krajina s nacionálnymi a náboženskými menšinami.“ Čo odlišuje pravoslávnu krajinu, od každej inej zatiaľ nie je jasne sformulované. Charakteristický príznak sa dá nájsť v slovách zástupcu metropolitu Kyrilla po OVCV otca Vsevoloda Čaplina. „V tom, že pán Sterligov vystupuje za pravoslávie ako za nacionálnu ideu, nie je nič prekvapujúce. Práve 80% obyvateľstva našej krajiny sa považujú za pravoslávnych veriacich. Pravoslávie dokázalo, že počas storočí zjednocovalo ľudí. Ja si myslím, že pravoslávie, ako nacionálna idea nebude siahať na práva veriacich iných vyznaní.“ Otec Vsevolod určite pozná, kto to je German Sterlingov – podnikateľ a ultranacionalista – a pripúšťa, že on je „seriózny človek, ktorý pozná osnovy pravoslávnej viery i konajúci podľa tých vedomostí“, s mienkou ktorého treba súhlasiť. Pokračovanie v budúcich článkoch.
Skryť Zatvoriť reklamu