Dodnes som nepochopil, ako naša učiteľka prišla na takúto tému. Stvárniť ju umelecky bolo pre mňa nesmierne ťažké. Kresliť som nevedel. Jediné, na čo som sa počas hodín výtvarnej výchovy zmohol, bolo namaľovať vojnu. Moje jednoduché postavičky zložené z rovných čiar strieľali z ťažkých guľometov. Samozrejmä automatických.
Kresliť som nevedel. “Mesto budúcnosti” som však odovzať musel. Ako ostatní. A tak som po niekoľkých minútach premýšľania namaľoval rovnú horizontálnu čiaru z jednej strany výkresu na druhú. Dolnú časť som zafarbil na žlto, hornú na modro. Na modrej som nakreslil žltý slnečný disk a na žltej horizontálnu sivú elipsu, ktorá symbolizovala kráter. Obrázok som nazval: “Následky nukleárnej vojny” a odovzdal ho učiteľke. Dostal som dvojku, ale môj výkres mi nevrátili ako ostatným.
Na vtedajšiu hodinu výtvarnej výchovy by som bol celkom určite zabudol, keby som po niekoľkých dňoch nevidel svoje “dielo” zavesené na chodbe školy spolu s ostatnými- oveľa profesionálnejšími. V pravom dolnom rohu, kde bolo predtým moje meno a názov obrázku: “Nukleárna vojna”, stálo teraz len: Gleb Chesnokov. Pôvodný názov bol prekrytý bielym papierikom na ktorom stálo: “Na neznámej planéte”.
Vtedy som pochopil, že dobrý obraz robí dobrým asi jeho názov. A vonku bola predo mnou ďalšia jar v dejinách Sovietskeho zväzu.
