
Ľudia, ktorí sa držia pri zemi, tvrdia, že ruky vôbec nie sú určené pre lietanie, pretože rastú nie z trupu lietadla, ale od zadku. Je jasné, že pri takej konštrukcii nemožno na romantiku myslieť. Je im jasné, že rukami rastúcimi od zadku sa dá len hrabať v minulosti a zbierať huby.Nakoniec umiernený pohľad, ktorý sa zakladá na tom, že ruky človeka nie sú nič iné ako labky. Hákovité a tvrdé labky ako u kengury. Rastú priamo z brucha a preto umožňujú jedincovi rýchlo šlohnúť, uložiť do brušného vaku a odskákať preč.Pri tom všetkom by som neodporúčal slepo veriť, ani prvému, ani druhému, ani tretiemu. Podľa môjho pevného presvedčenia ruky človeka – najmä u mužov rastú z hlavy. Podobajú sa na parohy, ktoré boli nasadené ako odplata príliš sebavedomým a ľahkomyseľným. Len keď sa pozornejšie zapozeráme do týchto výrastkov, tak môžme pochopiť, aký je silný a bezmocný človek-rukonosič. Keď pozrieme na ruky ako na bezprostredné pokračovanie hlavy, tak ruky dokážu urobiť všetko, čo hlava bude chcieť. Celý svet môže byť úplne zmeneý ľudskými rukami. Ruky môžu vŕtať v nose, pchať sa do zásuvky, robiť dierky, ukazovať „figu“, skladať chlebíčky, spraviť guličku, štípať druhého, biť sa, tlieskať a soliť jedlo. Môžu nahradiť zrak, reč, sluch a v niektorých prípadoch aj nohy. Všetko cítia a vedia. V materiálnom svete človek dobre vidí a chápe len to, čo je od neho umiestnené do vzdialenosti vystretej ruky. O všetko ostatnom sa len domnieva alebo má nejaké ilúzie.Na druhej strane, keby ruky úplne vládli nad svetom, aj tak by doň nemohli priniesť niečo nové, živé. Hrôza je v tom, že všetko, čo je rukami stvorené môže byť nimi aj zničené. Prišrubované – odšrubované, získané – ukradnuté, nadobudnuté – odobraté. Všetko materiálne, čo je urobené rukami, je prach. Keď človeku odtrhnú ruky, je veľká možnosť, že sa skôr či neskôr stane básnikom. A verše sú nesmrteľné. Nad nimi nemajú moc ani čas ani kengura.Tak, keď sa zahľadíme na človeka, treba z toho vyniesť dôležitý úsudok. Myseľ by bola dokonalá, keby múdry Stvoriteľ nedal ľudstvu jeho nezbedné ruky. Oni sú schopné z pravdy urobiť výmysel, z istoty – klamstvo, z múdreho výroku – hlúposť. Vy sami sa o tom môžete teraz presvedčiť. Preto sa postavte tvárou k zrkadlu. Palce pritlačte na spánky, roztiahnite prsty ako losie parohy. Teraz pohybujte prstami, krúťte očami a pre väčšiu dôveryhodnosť vyplazte jazyk z úst. Vidíte teraz hrozný obraz úplnej degradácie? Milí priatelia, ale to všetko ste urobili svojími vlastnými rukami.