reklama

Keď zomrie bloger

Jeho životným krédom, ktoré si zapísal aj do záhlavia svojho blogu, bolo heslo „Zlé správy môžu počkať“. Držal sa ho s mrazivou dôslednosťou. O jeho dlhom a ťažkom boji s rakovinou vedelo len zopár zainteresovaných a on si dôrazne neželal, aby sa o tom hovorilo. A to ani vtedy, keď sa na adresu jeho zmeneného výzoru sypali kruté primitívne poznámky anonymnej úderky sme.sk. Len ťažko som potláčal svoj hnev a opakovane ho prosil, aby som sa mohol aspoň pokúsiť to zastaviť... a on to opakovane odmietal. Obával sa, poznajúc úroveň tunajších diskusií, že posmešky by boli ešte horšie. Včera v noci, tri týždne pred svojimi 35. narodeninami, náš skvelý kamarát, vynikajúci bloger, zrelý muž a výnimočný človek, Janko K. Myšľanov, zomrel.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (193)

 Najťažšie sa píše o človeku, ktorý vám je blízky a niečo pre vás znamená. Lebo všetko, čo poviete, vyznie v kontraste s jeho osobnosťou banálne. Janko Myšľanov bol pre mňa prototypom blogera, človekom, ktorý ani v najťažších chvíľach neprestával písať. Málokto vie, že tie najvtipnejšie texty napísal po strastiplnom a vyčerpávajúcom pobyte v nemocnici, odkiaľ sa vracal vždy strašne zoslabnutý, ale ešte v ten istý deň, v to isté popoludnie, pridal do blogu nový text. Vysmievanie sa ľudskej hlúposti, obmedzenosti a namyslenosti a vôbec blogovanie ako také bolo pre neho niečo ako súčasť terapie. Tak ako Sokrates pretavil svoju filozofiu do vlastnej smrti, Janko svojím blogovaním posväcoval život. Pritom odmietal zaťažovať svojou chorobou aj najbližšie okolie. Jeho známi potvrdia, že o rakovine hovoril ako o chrípke, sršal optimizmom, nepripúšťal si, že umiera, a ak áno, snažil sa skôr upokojiť ľudí, ktorí mali o neho strach a presvedčiť ich, že to nie je nič vážne a on sa z toho dostane... Snažil sa žiť naplno do poslednej chvíle, pokiaľ to len bolo možné. Jeho statočný zápas s chorobou môže byť obdivuhodným príkladom pre všetkých, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii.
 
 Ak o ňom hovorím, že to bol výnimočný muž, nie je to len výraz posmrtnej úcty. Som vďačný za to, že som mohol prežiť kus svojho života na tomto svete v čase, keď na ňom pobudol aj on. Janko Myšľanov mal vzácne otvorené myslenie, netrpel predsudkami, bol bystrý pozorovateľ a nenapodobniteľný glosátor, ktorý bude na slovenskej blogerskej scéne strašne chýbať. Skromný, scestovaný a rozhľadený človek, ktorý vedel, o čom je život. Janko prvý z nás pochopil, že s fanatickou úderkou modrých khmérov nemá význam slušne polemizovať, že takým sa treba len vysmiať. Vždy bol nad vecou. A dnes už aj nad životom. Ak existuje blogerské nebo, Janko Myšľanov v ňom spokojne sedí za compíkom a ťuká do neho svoje prvé nebeské riadky. On, ktorý vie, že najväčším problémom nášho Slovenska je jeho provinčnosť.
 Nebudem sa s Tebou lúčiť, Janči. Ty vieš, že si na Teba spomeniem vždy, keď sa mi v slabej chvíľke bude zdať, že zmena mentality tejto trochárstvom a malomeštiactvom poznačenej spoločnosti je nadľudské úsilie. Nič sa neskončilo. Bojujeme ďalej. Iba ty si sa stal legendou. Ahoj.

Eduard Chmelár

Eduard Chmelár

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Jediný režim, voči ktorému nemám výhrady, je pitný.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík:  Zbližovanie ľudstvaKultúra mieru a nenásiliaUdržateľná spoločnosťKritika politikyMédiáRúcanie mýtovPro SlovakiaSúkromnéZábavaNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu