„CDčkari" v nočnom Madride

Bolo horúce španielske leto a vydržať na betónových uliciach bolo celkom umenie. No hneď ako sa zotmelo, začali rásť ako huby po daždi...Na veľkých mestách mám najradšej pouličných umelcov, no a tých bolo v Madride požehnane.Klasické živé sochy, žongléri a muzikanti – len si vybrať. Od chalanov, čo sa s gitarou zúfalo snažili prekričať davy na uliciach, harmonikárov (moja srdcovka :), rastafariána, čo si šikovne schoval mikrofón ku klobúku na zemi, aby jeho deegeereedoo každý počul, až po kvarteto hráčov vážnej hudby, ktorí v smokingoch koncertovali priamo na chodníku pri Gran Via.Jednoducho koncert zvukov, vôní, smradov, reči, motorov a neónov – nočný Madrid!!!No najväčší umelci boli pre mňa pouliční predavači CDčiek. To boli černosi s plachtami, očami na stopkách a nekonečnou trpezlivosťou.Svoj tovar – CDčka v úzkych papierových obaloch opatrne porozkladali na plachtu na kraji cesty a ponúkali. Plachta to ale nebola len tak ledajaká – ale pohotovostná! Na rohoch mala priviazané špagáty tak, aby sa v strede križovali ako uhlopriečky.A len čo sa ozvala siréna alebo dostali echo, že sa blíži hliadka, potiahli špagáty, plachta sa zatvorila aj s nákladom (teraz slúžila ako vak) a zmizli tak rýchlo, ako som si to vždy predstavoval, keď sa povedalo „šibnutím čarovného prútika".Keď hrozba pominula, povychádzali späť na svetlo sveta, pracne porozkladali narýchlo zbalené CDčka a opäť ponúkali...a tento postup opakovali a opakovali a opakovali a...