"mávam rád tie ufúľané rána, keď nechce sa mi vstať, keď môžem dlhšie spať..." H.CH.Andersen Zoznam autorových rubrík: Srbsko a Čierna Hora, Francúzsko, Turecko, Ekvador, Argentina, Paraguaj, Brazilia, Peru, Grécko, Španielsko, Súkromné, Nezaradené
Naši madridskí hostitelia Jorge a Belen sa rozhodli, že nás posledný deň nášho pobytu v Španielsku ešte musia zobrať do kráľovského kláštora sv. Lorenza El Escorial neďaleko Madridu. A dobre urobili! Kláštor je naozaj unikátny – interiérom, exteriérom aj záhradami. No najväčší zážitok z celého dňa sme mali na malej terase na námestí...
Ešte na chvíľu ostanem v Madride. Jednak preto, že som tu mohol v plnej paráde vidieť obrovskú Picassovu Guernicu, že tu majú toľko „Václavákov", že sme ich ku koncu už prestali počítať, no hlavne sa mi opäť potvrdilo, že mestá sú najkrajšie v noci!
Ak mám písať o Madride, asi by sa patrilo opisovať jeho skvosty ako napr. Kráľovský palác spolu s katedrálou, obrovský Retiro Park, samozrejme Prado, či Plaza Mayor s odkrytými „erotickými" freskami alebo Puerta del Sol – miesto považované za stred Španielska. A asi by som neobišiel ani futbalový štadión Realu Madrid - Santiago Bernabeu, ktorý na mňa zvonka pôsobil skôr ako futuristické múzeum než štadión! No keď sa povie Madrid, prvá vec ktorá sa mi vybaví je Olympiáda.
Keď sme sa po dvoch týždňoch v Španielsku dostali konečne na pár dní do Madridu, vyzeralo byť všetko úplne v poriadku. Večer nás na stanici prišiel vyzdvihnúť kámoš Jorge, zaviezol nás k sebe domov do časti Tres Cantos a nechal nám kľúče od bytu, aby sme sa ráno mohli poriadne vyspať. A stretneme sa vraj poobede v centre!
Neviem ako sa to stalo, no zo zopár neobjektívno – objektívnych príčin som akosi blogovanie na pár mesiacov prerušil. A teraz trochu pod vplyvom vonkajších okoloností a trochu aj preto, že mi akosi začala chýbať táto činnosť, rozhodol som sa, že budem pokračovať. Aspoň teda dokončím začaté, a tak idem pokračovať vo svojich krátkych jednohubkách o tom, čo sa mi na cestách prihodilo.
Aj takto by sa dalo nazvať mesto Antequera. No tiež je príkladom toho, že veľké množstvo kostolov môže niekedy narušiť aj serióznu rodinnú slávnosť.
O rómskej menšine už som písal v súvislosti s Gréckom, no ako som zistil, isté nezameniteľné črty majú títo ľudia rovnaké asi všade vo svete. O cigánkach čítajúcich z ruky – tentokrát z Granady.
Sevilla je hlavné mesto Andalúzie a to jej obyvatelia Málagy nevedia zabudnúť. A keďže naše dočasné – trvalé bydlisko bolo práve v Málage, musel som hneď v nadpise použiť tento ich „bojový pokrik futbalových fanúšikov, ktorým vítajú futbalistov Seville zakaždým, keď na to príde.
Netreba pripomínať, že Španieli radi oslavujú. A keď sa v auguste koná v Málage Feria, mesto vyzerá skoro dva týždne podobne ako grécky Patras počas Karnevalu.
Kým sa dostanem ku všetkým tým skvostom Andalúzie, ktoré nás po ceste postretali, predsa sa ešte na chvíľu zastavím pri Ňom – pri mori.
Asi po siedmich hodinách prespaných v autobuse sme dorazili až na úplný juh Španielska, do kraja Andalúzia a mesta Málaga.
Keď sa povie Španielsko, väčšine ľudí si vybaví dovolenka, plné pláže alebo požiare. Španielsko však tiež znamená krajinu slnka, býkov, sangrie, klimatizácie a vejárov.
