Michal Chmeliar
Neviaz sa – odrez sa!
Máte problémy so susedmi? Odrežte sa!
"mávam rád tie ufúľané rána, keď nechce sa mi vstať, keď môžem dlhšie spať..." H.CH.Andersen Zoznam autorových rubrík: Srbsko a Čierna Hora, Francúzsko, Turecko, Ekvador, Argentina, Paraguaj, Brazilia, Peru, Grécko, Španielsko, Súkromné, Nezaradené
Lima, hlavné mesto Peru, nenechá v človeku jednoznačný dojem. V každom prípade sa ale svojimi 8 miliónmi radí medzi najväčšie mestá Južnej Ameriky.
...ktorý z neba na zem zleteli. Tak sa spieva v jednej pesničke, ktorú svojho času spievala celá žilinská Jašidielňa. A ja sa čím ďalej tým viac presviedčam, že je to pravda!
V Riu som chvíľu pobudol aj v hosteli, ktorý by v hotelovej terminológií asi neohodnotili žiadnou hviezdičkou, no zato to bolo miesto, kde sa zišlo zopár zaujímavých ľudí.
Sú miesta, ktoré si človeka získavajú postupne a sú miesta, ktoré ohromia od prvého momentu. A takáto pecka je aj Rio de Janeiro!
To v preklade znamená slovo „Itaipu“, čo je aj názov ešte donedávna najväčšej vodnej elektrárne sveta.
Kde bolo tam bolo, za siedmymi horami a siedmymi dolinami, kde sa piesok lial a voda sypala, nežila Snehulienka ani Popoluška, ale krásne indiánske dievča.
Ha, Argentínčania sú len obyčajní nafúkanci s obrovským národniarskym egom:
Ak by niekoho zaujímalo, čo teraz robí Rasťo Piško, poznám odpoveď. Býva v Ekvádore v provincii Manabi a predáva syr.
Keď som minule spomínal, že sa nám Shuarská sprievodkyňa naozaj snažila vysvetliť ako veci fungujú v jej národe, tak to ešte raz musím potvrdiť!
Park Omaere je miesto neďaleko mesta Puyo, na opačnej strane Ánd, tam kde sa z kopcov zbiehajú rieky, čo živia vodou Amazóniu.
Už som zažil zopár slovenských karnevalov na základnej škole, jeden poriadny s alegorickými vozmi v gréckom Patrase a tento rok som pridal do zbierky aj jeden ekvádorský.
Cez karneval sme sa pobrali do mesta Puyo v Amazonii. Po ceste bolo treba obísť sopku Tungurahua a to sme ešte nevedeli, že nám tento vulkán pripraví malé prekvapenie.
Posledný deň nášho putovania nás čakalo Quito. Tento krát konkrétne TeleferiQo!
Na štvrtý deň sme vyrazili neskoro. V Latacunge sme prespávali u Lisinho kámoša Javiera a to bol najlepšie uhostenie aké sme po ceste zažili!
Od jazera Quilotoa sme hneď ráno vyrazili smerom na Chugchilán, no dnes iba dvaja.
Ku kráteru Quilotoa sa nám podarilo dostať už na druhý deň.