Cuenca a jej Titanic

Prvý novembrový víkend je toto mesto preslávené hlavne svojou obrovskou fiestou. Ekvádorčania všeobecne radi spájajú sviatky dokopy, a tak tomu bolo aj v Cuence – oslavy nezávislosti, všetkých svätých a víkendu dokopy bol naozaj dôvod na poriadnu oslavu.Mesto celkovo dýcha históriou, lebo v dlaždených uličkách sa miešajú moderné banky, obchody, kaviarne, kluby a cudzinci s pôvodným indiánskym obyvateľstvom, ženami s tradičnými farebnými nošami na chrbte, kde majú naložené nákupy alebo najmenšie deti.Lenže počas tohto víkendu sa tu zbehli ľudia z celého Ekvádoru a vzorky obyvateľstva z celého sveta. Maličkí indiáni z priľahlých kopcov vytvorili obrovskú tancujúcu procesiu, na trhoch sa dalo kúpiť všetko – od drevených lyžičiek až po zimné ponča a večer celú túto parádu ešte podčiarkli ohňostroje.Ibaže tieto ohňostroje boli na konštrukciách podobným ropným vežiam, každá veža stála v jednom rohu námestia, a keď sa to celé odpálilo, to bol ešte len frmol!Začalo to miernymi delobuchmi, takže sa ľudia nahrnuli čo najbližšie. No keď začali do davu padať nevyhorené svetlice a točiace sa horiace kolá veľké ako kolesá od auta, všetci nasadili spätný chod. Kto mohol utekal, kto nemohol schovával sa za autá, ktorým húkali alarmy od strieľajúcich delobuchov. A do celej tejto trmy-vrmy vyhrávala bez prestania miestna kapela. Atmosféra ako na Titanicu!Potom sme ešte zahliadli prezidenta Correu, čo tu bol tiež na návšteve a pobrali sme sa ďalej. A pod mostom nad riekou Tomebamba, kde ešte poobede žienky veselo prali šaty, sme našli ďalšiu miestnu kapelu. Ďaleko od hlučného centra vyhrávala pre zopár ľudí, čo s ňou ostali pod mostom a tu sme ostali. Jedna pani nás začala za podpory celej rodiny učiť nové kroky v týchto latino tancoch, a tak sme ostali až kým muzikantom nedošiel dych.(Inak viete koho som v tej kapele objavil? Michala Žáčka v miestnom prevedení – naozaj famózneho dychára)