Ekvádorské jednohubky

- prezidentom Ekvádoru je Correa (ešteže nie severná)- zo začiatku som mal trochu problém zvyknúť si na to, že keď sa chcete niekam dobiť, treba klopať, búchať a zvoniť priemerne takých 5-10 minút. Keď už ani potom nepríde nikto otvoriť, vážne nie sú doma- čau = odpaľ už- po plážach tu pobehujú malé kraby. A tie čo už nepobehujú majú na chrbte vyďobanú dierku od vtákov, ktorým padli za obeť(obed). Tieto vtáky potom najedené číhajú v meste na nevinných chodcov, ktorých bombardujú svojimi exkrementami. Po prvom presnom zásahu už dávam pozor!- na 1 motorku (niečo ako náš Simson) sa zmestí 4-členná rodina - slovíčko „plánovanie“ sme síce v slovníku našli, jeho význam je však domácim akosi vzdialený- 13. novembra už vo väčšine okien svietili vianočné stromčeky- zaujímavé bolo sledovať decká v škole pri vyrábaní vianočnej výzdoby. Väčšina z nich sneh nikdy nevidela, takže papieroví snehuliaci so sombrérom na hlave „a la Mexico“ boli celkom bežným javom- banány(platanos) tu upravujú na 342 rôznych spôsobov. A tak sa z nášho „jelito-kopyto-plati to“ stalo „jelito-kopyto-platanito“- veľmi frekventovaná je fráza „Neboj sa!“ Najviac ma pobavila, keď sa žiak pýtal počas hodiny na toaletu a učiteľova odpoveď bola iba: „Neboj sa! To vydržíš...“