Ekvádorské Machu Picchu

Ingapirca bolo mesto postavené na starej indiánskej ceste z Cuzca (Perú) do Quita (Ekvádor) v Andách vo výške čosi viac ako 3100 m.n.m. Jeho pôvodní obyvatelia boli Caňari, neskôr prišli Inkovia a to bol na chvíľu problém. Inkovia tu totiž chceli ostať a Caňari nechceli odísť. Chvíľu sa bili, no nakoniec sa rozhodli, že sa pokúsia nažívať v mieri. A aby to spečatili, začali sa medzi sebou sobášiť a bolo.Ingapirca, mesto postavené v tvare pumy, bolo sídlom dalo by sa povedať šľachty tých čias, pretože obyčajný ľud okolité hory. Okrem funkcie pevnosti tu ale bolo všetko, čo malo mať poriadne mesto Inkov:- chrám Mesiaca i chrám Slnka- akvadukty, ktoré zbierali vodu- obytné domy s obrovskými dverami a slamenými strechami- kuchyňu, čo musela uživiť 200 ľudí- nekrytú jedáleň (dážď nebol problém, skôr dôvod na oslavu, veď dažďom sa prihováralo jedno z božstiev)- gilotínu, kde obetovali zvieratá- kamenný kalendár, ktorý mal 13 mesiacov po 29 dní a chrám Slnka, a ktorý presne ukazoval dni slnovratov a rovnodennostiA samozrejme zopár hľadačov Eldoráda si od tohto dôležitého miesta sľubovalo aj kopy zlata. Jediné, čo sa však pri vykopávkach našlo boli mušle. Hlboko vo vnútrozemí a vysoko v Andách bolo mesto plné morských mušlí!Aj o toto prekvapenie sa hľadačom zlata postarali Inkovia.Pôvodní obyvatelia Caňari totiž používali morské mušle (teda len ich obsah:) ako hnojivo na svojich poliach. Preto keď prišli Inkovia, vymenili postupne všetko zlato, čo tu našli za mušle. A všetko to urobili s najlepším vedomím toho, že tieto mušle sú pre nich dôležitejšie ako blýskavé kamienky.A tak sa ďalší z bájnych indiánskych pokladov podel kto vie kam...