Fotograf rozluckovych portretov

Ked clovek zije isty cas medzi skupinou zahranicnych studentov, je to
akesi zvlastne. Takyto ludia travia vacsinu casu spolu, nikto si
neodbehne na vikend domov, kazdy o vsetkom (viacmenej :) vie a vie sa
takisto to, ze kazdy z nas si raz zbali kufre a to je moment, kedy
istych ludi vidite naposledy. A tieto momenty nebyvaju prave vesele.

Niekto sa luci uz par dni dopredu, niekto voli raznejsi odchod, niekto
odchadza v noci, ked vsetci spia, niekto za plneho svetla a s plnou
podporou ostatnych clenov vypravy.
Ja osobne sa v tomto smere najradsej riadim uryvkom jednej skladby od
skupiny Par Avion:
"...tak to teda berme skratka, ved rozlucka ma byt kratka!", ale proti
gustu ziaden disputat.

Lenze prave tieto momenty sa rozhodla zachytavat Jan(k)a, dalsia
slovenka na nasej greckej lodi. A stalo sa uz akymsi pravidlom, ze
tieto jej rozluckove dvojportrety mam na starosti ja.

Nestazujem si, ved je to praca ako kazda ina a netreba sa za nu
hambit. No s pribudajucim casom si stale viac uvedomujem, ze raz budem
musiet toto svoje remeslo zavesit na klinec, resp. predat ho niekomu
inemu.

Tazko byt totiz fotografom aj fotografovanym zaroven!