Iná liga

Prvá vec, ktorú človek vníma od prvého momentu je vzduch. Nie je až taký vlhký, ako som očakával pri rovníku, no je rozhodne ťažší a akoby stále vyhriaty.A druhá vec je svetlo. Od oceánu stále tiahnu mraky a tým pádom je skoro stále zamračené, čo vytvára to dojem, ako keby ste si na fotku dali sivastý filter.Zamračené síce je, no zatiaľ tu nespadla ani kvapka, a tak treba k tomu filtru prirátať ešte aj akýsi prašný nános a možno aj preto to celé pôsobí trochu ufúľane. No to, že neprší je celkom normálne, keďže tu je ešte stále zima a to v praxi znamená, že málokedy býva viac ako 29 stupňov. O šiestej večer sa začína zmrákať a o šiestej ráno zase svitať.Toľko k poveternostným podmienkam :), no inak už po ceste z letiska som bol rád, že som istý čas strávil v Grécku a že som tam bol dosť dlho na to, aby som si zvykol, že veci môžu vyzerať aj úplne inak.Že je na uliciach kopec smetí a domy sa občas nechávajú len tak napoly rozostavané, že na prvý aj druhý pohľad pôsobia dosť zamazane a všade je plno pobehujúcich pouličných hafanov.Že to na uliciach žije, stále sa niečo nakupuje, predáva, vymieňa a tancuje alebo sa tam len tak sedí. A že v aute sú 3 hlavné prvky: plynový pedál, klaksón a rádio.V tomto ma už kolegovia spod Olympu vycvičili, takže som nebol až tak zaskočený. Akurát že Južná Amerika je v tomto úplne, ale úplne iná liga!No a potom sú tu ešte veci, bez ktorých by Latinská Amerika nebola Latinskou Amerikou.Treba si trochu zvyknúť na to, že je samozrejmosťou, aby mali domy zamrežované okná a to isté platí aj o malých obchodíkoch, kde vám tovar takisto podajú len cez spustenú mrežu. Všetko je obohnané vysokými múrmi, na ktorých sú ešte pre každý prípad primurované kusy skla alebo rozbitých fľašiek, aby to prípadnému záujemcovi trochu spríjemnilo preliezanie.Akurát veľké obchody, banky a dôležité budovy nemajú mreže. Tie stráži SBSka, ktorú tu vykonávajú po zuby ozbrojení vojaci v nepriestrelných vestách a s puškami v rukách.Odteraz tiež už verím všetkým príbehom Maradonu, Ronalda a ďalším futbalistom, ktorí vraj začínali svoju kariéru na obyčajnej ulici medzi autami, predavačmi a psami, lebo tak tu začína asi úplne každý! Decká odkedy vedia chodiť naháňajú na ulici loptu a starší páni sedia na obrubníkoch a hlasno povzbudzujú svoje ratolesti.A samozrejme, že z každej strany valí na plné pecky latino, aby sme náhodou nezabudli kde sme a ľudia sa na seba škeria, kričia a mávajú, presne tak ako to má byť.A potom som raz jedného dňa vošiel do vyhláseného obchodného centra a nebyť španielčiny, povedal by som, že som sa ocitol zase dakde v Londýne...