Zdá sa akoby tu tieto (pre)javy vyrástli až teraz, no dobre viem, že tu boli už dávno pred mojim odjazdom. Akurát sa mi teraz už nezdajú také samozrejmé.
- prvé, čo som si všimol bol „zvýšený“ počet ľudí na uliciach, živiaci sa vyberaním kontajnerov. Neviem, či je ten počet naozaj zvýšený, no 4 mesiace som nič podobné nevidel a asi preto sa mi táto naša „samozrejmosť“ zdala – zvláštna.
- nervozita a stres tu sprevádzajú ľudí na každom kroku. Nechcem hovoriť o ekonomickej situácií u nás a v Grécku. Ani ono nepatrí medzi zvlášť bohaté krajiny so zabezpečeným obyvateľstvom. A predsa sa im žije ľahšie – pretože to vedia.
Tu budete darmo hľadať ľudí pospevujúcich si na prechádzke, či v autobuse, koľkí z nás si cestou do práce odtrhnú kvet, čo rastie pri ceste... Len tak si občas urobiť radosti!
- a posledná vec, ktorou sa od Grékov odlišujeme je tá najpodstatnejšia. ČAS. Čas je to, čo my stále nemáme (či nechceme, nemôžeme mať?) A oni ho majú, vedia o tom a aj sa podľa toho správajú.
„Veď máme čas...“
Ale v niečom máme predsa navrch! Aj ten najmeškajúcejší Slovák sa mi teraz javí ako úplný kráľ oproti priemernemu Grékovi.
