Jimmyho príbeh

Už na prvý pohľad vyzeral inak ako domáci. Žul žuvačku, mal bundu akú nosia novodobí kovboji v amerických filmoch, šiltovku s nápisom New York a brutálny americký prízvuk. Tak som sa ho radšej spýtal reku odkiaľ je a on na to, že je odtiaľto, akurát žil medzičasom 22 rokov v New Yorku.Odišiel tam študovať, no po roku sa vykašľal na školu a rozhodol sa radšej dačo zarobiť. Takže začal makať – pri riadoch v kuchyni, obsluha v reštauráciách, rozvoz jedla...čo prišlo.A po 22 rokoch sa mu zrazu zunoval takýto životný štýl, ktorý ho už začal unavovať a vrátil sa sem k rovníku do Ekvádoru. Pomáha trochu učiť angličtinu, organizovať kurzy a cez víkendy robí po nociach strážnika v miestnom disco klube.No jazda s ním, to bol ešte len zážitok. Nasadli sme do lady s jedným stieračom, nehybnou ručičkou na tachometri, s motorom z Nissana a vyrazili. Ešte predtým sa ho pýtam, či treba mať zapnutý bezpečnostný pás a on na to, že tu stačí, aby bol pripútaný šofér. Ostatní nemusia.Zo začiatku pôsobil za volantom trochu neisto, no postupne sa do toho dostal a poriadne si jazdu užíval. Rozprával ako má rád šoférovanie, predbiehal kde sa dalo, trúbil na pomalé autá pred nami, párkrát sme skoro ostali zakliesnení medzi autobusom a taxíkom a občas sme trúbiac prefrčali križovatkou na červenú. Medzi tým telefonoval so svojou trojročnou dcérkou a zároveň mi prekladal, o čom s ňou hovorí. Po piatich minútach som si zapol pás aj ja. Doteraz som sa tu nevenoval žiadnym adrenalinovým aktivitám. Toto bola prvá!Ešteže máme tie poistky, že? :)