Cajas je nádherné miesto vysoko v Andách. Všade plno jazier – obrovských aj úplne miniatúrnych (vraví sa, že ich je okolo 230), najvyššie položený les na svete s červenkastými stromami, čo pripomínajú práve olúpané korkové duby a prehistorické kopce podobné škótskej Vysočine. Krajina ako z Praveku, no dinosaurov sme sa nedočkali!Zato sme sa dočkali istej formy horskej nemoci, lebo presúvať sa tu dalo len naozaj pomaly, pri stúpaniach bolo treba často oddychovať a po 5 hodinách som sa cítil ako po 5-dňovom puťáku dakde na Slovensku. Darmo – 4 tisíc je 4 tisíc!A keď sme potom v autobuse spravili za necelú hodinu asi kilometrové prevýšenie späť dole, to už o sebe spánky na hlave a žalúdok v bruchu dávali poriadne vedieť. V Cuence to potom celé vyriešil dvojhodinový šlofík a dobrá večera a už bolo zase všetko v poriadku.Lenže takáto daň bola naozaj nič oproti tomu, čo sa dalo vidieť hore v Cajas! Takú krajinu je naozaj ťažko popísať, tak snáď viac ukážu obrázky:picasaweb.google.com/mchmeliar/Cajas
Jurský park musel byť v Cajas!
Necelých 30 kilometrov od mesta Cuenca sa nachádza Národný park Cajas so základňou vo výške 3979 m.n.m. A to bolo prvé miesto, kde som zažil ako sa človek cíti, keď síce dýcha, ale kyslíka nikde...