Bola to cesta pripomínajúca skôr vojenský výsadok, lebo dnu vás nevpustili, kým vás poriadne neprešacovali a miesta na sedenie boli v samostatnej uzavretej kabínke, oddelenej stenou od prednej časti autobusu. Na cestu ani na šoférov sme teda nevideli, no inak to boli celkom pohodlné 3 hodiny. Po filme nám páni šoféri vypiekli muziku tak, že sme dnu mohli mať pojazdnú diskotéku, len keby sme podaktorí nepospali...V Mante potom chvíľu trvalo, kým sme našli ubytko, no po pár dňoch hľadania sa predsa len našiel apartmán. Skvele vybavený, no aj neporovnateľne drahší. Ale čo už, aspoň si na mesiac môžem povedať, že som dakde doma, a potom pohľadáme dačo primerané nastavenému rozpočtu.Hľadanie ubytka trochu skomplikovali voľby, lebo tým pádom väčšina ľudí, ktorí prenajímali dáku tú izbu, aj tak neboli doma.Voľby v Ekvádore sú veľká udalosť už len preto, že voliť musia všetci. Takto...nemusia, lenže ak sa potom neviete preukázať lístkom, ktorý dostal každý, kto odvolil, automaticky platíte vyššie dane, nedovolia vám len tak ľahko opustiť krajinu atď.A tak isto ako u nás platí predvolebné moratórium, tu platí tzv. „Suchý zákon“.To znamená, že 2 dni pred voľbami sa v celej krajine nesmú požívať žiadne alkoholické nápoje. A pokiaľ by vás nachytali s pohárikom, tak vás rovno zatvoria. Takže voľby v Ekvádore sa niesli v duchu sloganu:„K volebným urnám s čistou hlavou!“
K volebným urnám s čistou hlavou!
Z Gyayquilu som sa nočným spojom dostal do Manty na pobrežie Tichého oceána.