Prijemné miestečko, kde ešte voňajú čerstvo natreté steny, vyhráva salsa a dvor stráži Dunčo, ktorý poslúcha iba domáceho pána. Celé sa to volá Café con Leche, teda „káva s mliekom“, pretože gazdiná je svetlovlasá beloška z Európy a gazda zase čokoládový černoch z Afriky.Zaskočili sme sem teda na obed rovno z práce a naozaj fajne bolo. Lebo všetci kolegovci sme sa takto mimo roboty stretli prvý raz, jedli sme cesnakové chleby a vec veľmi podobnú gréckej musake. Výborné, a hlavne ostalo aj na dupľu!No cesta tam bolo to najlepšie z celého dňa. Pokazil sa školský autobus, čo nás vozieva domov, takže sme museli ísť autom. Ale akým!!!Keď naša skupinka zamierila k jedinému nádhernému starému Chrobákovi, čo driemal na parkovisku, až mi srdce poskočilo.Vždy som vravel, že až raz budem veľký, kúpim si takéto auto. A ľaľa ho, v Ekvádore som sa v ňom konečne aj reálne odviezol .Tak si asi jedno donesiem domov ako suvenír, lebo tu sa vraj dajú zohnať už od 1000 dolárov za kus.
Káva s mliekom
Nedávno sme boli kolaudovať reštauráciu, čo si s manželom otvorila jedna kolegyňa.