Metro ľudia

A nebudem písať ani o Beckhamovi, či jemu podobným, ako by mohol nadpis napovedať.Iba sa chcem trochu zmieniť o ľuďoch, ktorých môžete stretnúť v parížskom metre.Najskôr treba povedať, že obyvateľstvo metra sa mení v závislosti na tom, pod ktorou časťou Paríža sa práve ženiete.Nájdu sa tu ľudia normálni – spiaci alebo čítajúci, vysmiatí aj utrápení, ale títo všetci sa ešte ďalej delia do podskupín. Napríklad:- vreckári, ktorí čakajú na svoju príležitosť- výrastkovia, ktorých waklman môže spolu s nimi počúvať ešte aj pol vagóna- černošky vo farebných šatách a s účesmi, ktoré by som zapletal aspoň 3 týždne- Indky zahalené v burke- okuliarnatí Japonci- a tiež je tu možnosť vyskúšať si pocit národnostnej menšiny Takýto bol aj jeden Arab v novej lyžiarskej bunde, ktorá už mala v sebe zabudovaný taký ten držiak na SKIPAS na gumičke. A jeho anglický kolega sa mu, chlapovi, čo nikdy nevidel sneh, márne pokúšal vysvetliť účel tohto zariadenia.Parádny bol tiež chlapík, ktorý už v sebe nevedel udržať ťažobu svojho žitia, a tak sa zrazu v poloprázdnom vozni pred všetkých postavil a spustil 10 minútovú slávnostnú, no smútočnú reč na tému „Jacques Chirac", pretože za jeho vlády prišiel o prácu.No úplne najoriginálnejší zo všetkých metro ľudí, bol jeden bezdomovec. Vyzeral dosť nebezpečne, pretože sa k ľuďom blížil pomaly a nikto nevedel, čo skrýva v dlhom kabáte. Potom zastavil pred vyhliadnutou slečnou a odhalil svoje tajomstvo – z kabáta vytiahol plyšového macka, usmial sa povedal: „I love you!"Tak, iba toľko som chcel povedať o parížskych metro ľuďoch. Lebo u nás som podobnú rozmanitosť nestretol ešte v žiadnej MHDečke (a ani v inej dečke:))