Nezastavujeme, iba pribrzdíme

Čo by nebolo nič zvláštne, lenže keď projektovali tieto stroje zjavne nemali potuchy o tom, že človek môže byť aj vyšší ako 160 cm. Takže sa mi tam dalo iba sedieť a aj vtedy ma všetci preskakovali, lebo nohy som si musel odložiť v uličke.Ale to mi až tak nevadilo, keďže sa bolo na čo pozerať, lebo tento náš šofér bol vážne trieda!!!Úplne zrušil teóriu, že chlapi nezvládajú „multitasking“, lebo stíhal šoférovať, telefonovať, spievať, vyberať cestovné, a keď mal chvíľu čas, triedil si mince do zárezov na drevenej doske. Toto všetko robil za plnej premávky, obiehal kde sa len dalo a pri tých obiehačkach som si všimol, že s STKčkou si tu asi veľa starostí nerobia. Niektoré otlčené lady mali svetlá iba prelepené čiernou izolačkou, aby nevypali. Ale hlavne, že jazdia!No čo ma na tejto doprave fascinovalo najviac bolo to, že motor sa stále drží v brutálnych otáčkach (ktoré ale počuť iba v pauzách medzi pesničkami, čo valia z rádia) a do litery tu napĺňajú to naše:„Nezastavujem, jenom přibrzdíme!“Takže ľudia prilietali a odlietali cez predné dvere, ktoré sa zatvárali iba na križovatkách, aby sa dnu nedostalo priveľa pouličných predavačov a tieto nastupovačky a vystupovačky sa nediali iba na zástavkach, ale kde bolo komu treba. Len sa trochu pribrzdilo, nasledoval skok v smere jazdy, vyklusanie a človek bol vonku.A niekedy sa dnu dostala cela kapela a za jazdy spravili pre cely autobus live unplugged koncert latinskoamerickej populárnej hudby.