A vobec som netusil, ze o chvilu uz budeme sediet na greckej lavicke
Rus, Srb a Slovak a rozpravat sa po anglicky.(Paradox 1) Samym sa nam
to zdalo smiesne, a tak sme postupne presli kazdy k svojmu jazyku.
Nech sa hanbi globalizacia. My sme Slovania, tak co!
Vsetko sa to zacalo preto, lebo Rus od Cierneho mora, a ktoreho meno
som uz tradicne zabudol 5 sekund po predstaveni, bol ten typ cloveka,
co sa s kazdym musi pustit do reci.
Tento trubkar a saxofonista sa uz 6 rokov snazi zivit v Grecku
muzikou, no razi teoriu, ze kazdy by mal zit tam, kde sa
narodil.(Paradox 2) S nostalgiou spomina na casy Sovietskeho zvazu,
ked mal kazdy na den kus chleba, syra, pohar mlieka a v nedelu maso. A
nikto si nemohol vyskakovat. Nie ako teraz, "v case coca-coly a
marlboriek!" Tiez neznasa "stupidne" grercke divadlo, no co uz ma
robit? Zit sa musi! A uz sa musi konecne rozhybat a spytat sa na
podmienky studovania v Grecku - pre svoju neter. Ved sa uci dobre...
Srb Tichomir, ktoreho meno som si netradicne zapamatal (Paradox 3),
naozaj robil cest svojmu menu. Tak asi preto! Nikto ho nepresvedci, ze
Patras nie su len male Ateny, plne domov, aut a ludi. Inak je to
nadejny klavirista, milovnik Kusturicovych a ceskych filmov. Specialne
mu ucarovali Zelary. Vravi, ze laska a vojna su vzdy dobrym nametom na
film.
A tak sme sa pomaly s pozdravom "Bylo mi mylo!" rozlucili. Dnes vecer
este odohraju svoje party v Kabarete, kde ucinkuju a poberu sa dalej.
A ja sa zase niekedy pojdem s Agathkou (Christie) posadit ku Majaku...