Na Veľkú noc som bol pozvaný do mestečka Tosaqua k šéfovým svokrovcom. Malé mesto, na prvý pohľad ničím nevýrazne, no len dovtedy, kým neochutnáte miestnu kuchyňu! A hlavne na Veľkú noc sa vyvárajú špeciality od výmyslu sveta. Najskôr som bol svedkom dentistického zákroku na kraboch, ktoré sme čistili zubnou kefkou, aby boli pripravené na posledný kúpeľ v hrnci, nakrájali uvarené platanos a veľa ďalších podozrivých vecí, ktoré mali zvláštne, nezopakovateľné mená.Ochutnať sa musí samozrejme zo všetkého, a tak sme od stola odchádzali najedení hádam ešte viac ako by sa patrilo. No z celej tej kopy jedla mi najviac učarovala tá časť, ktorú domáci nazývali „Zatvorená mačka“ – syrovo banánovo vyprážaná delikatesa!A po celej tejto chutnej paráde sme skončili vonku na dvore a vyše troch hodín hrali ekvádorskú obdobu volejbalu. A vtedy sa to stalo! Prišiel si zahrať aj on, Rasťo Piško.Večer sme potom sediac na vonku odháňali dotieravé komáre a ja som mal svoju zatiaľ najdlhšiu prezentáciu Slovenska, akú som kedy urobil! Rasťo mi moc nepomáhal, zjavne už zabudol ako si na Slovensku žijeme, no celá ostatná família od 2 do 60 rokov bola zvedavá úplne na všetko.- kde to Slovensko vlastne je- akým jazykom tam rozprávame- čo jeme- koľko zarábame- aké sú u nás dievčatá- či máme tiež všade samé banány ako tuVšetko, všetko ich zaujímalo. Náramne sa zabávali na tom, čo som im rozprával, niekedy hádam ani moc neverili a hlavne ich všetkých tešilo, že majú zrazu v obývačke živého gringa z opačnej strany sveta.
