Na našej Unidad Educativa Manabi to celé začalo už v piatok pred samotným hlavným týždňom otvorením kolósea. Taká obrovská hala s pódiom a hľadiskom, podobná veľkej telocvični, akurát bez parkiet, či iného povrchu a bez basketbalových košov, futbalových bránok, volejbalovej siete... Proste „kolóseum“.Na začiatku nechýbalo požehnanie miestnym farárom, prestrihnutie zelenej pásky ako na stužkovej a mohlo sa začať. A veru sa aj začalo!Prví sa mali v tejto novostavbe predviesť miestni študenti a tí to spravili naozaj vo veľkom štýle. Každá trieda vyslala zástupcov, ktorí si mali odtancovať svoj part pred plným hľadiskom spolužiakov, profesorov a zopár pozvaných rodičov, ktorí nešetrili a prispeli na dokončenie stavby.A mladí sa teda vytiahli! Keď som videl, ako zatancovali už najnižšie ročníky (to znamená decká okolo 10 rokov), skoro som padol na zadok. Ešte dobre, že som sedel! A stále sa to iba zlepšovalo. Páni, po všetkých tých choreografiách, pri ktorých sa chcel každý predviesť a burácajúcim hľadiskom, ktoré šalelo a postupne tancovalo s tými dole, si naozaj neviem predstaviť, ako to musí vyzerať na takom karnevale v Riu...Vôbec nevadilo, že celý ceremoniál začal o hodinu neskôr, lebo nebola elektrika a počas programu ešte dvakrát vypadla, takže sa dvojhodinový program natiahol na pol dňa. V týchto „elektrických“ pauzách sa jednoducho vytiahli lopty alebo aspoň niečo, čo sa lopte podobalo a v každom kúte sa hral futbal. Takže takto sme zahájili semana cultural, ktorý potom ďalej pokračoval tancovaním, spievaním, maľovaním a písaním až do ďalšieho piatku.-viac vo foto-
Semana cultural
Alebo „Týždeň kultúry“. To bolo presne to, čo sa minulý týždeň odohrávalo na stredných školách tu v Ekvádore.