Hlavná trieda v centre mesta sa už poobede naplní masou ľudí. A čím je táto masa hustejšia, tým viac ľudí je vytláčaných do priľahlých uličiek a odtiaľ na najbližšie námestia. Takto si naša masa pekne pulzuje až do večera. A neskoro večer sa potom celá presunie kúsok za mesto, aby si tí, čo to už nevydržali, mohli aspoň chvíľu v „tichu" pospať.
Súčasťou tejto masy je samozrejme muzika – živá aj umelá. A tak všetci hopsajú v rytme flamenca, popíjajú víno, či sangriu a dámy sa promenádujú v tradičných šatách určených výhradne na Feriu.
A samozrejme nesmú chýbať býčie zápasy. Každý deň sa aréna plní ľuďmi, ktorí sú zvedaví na divadlo, ktorého výsledok je vždy rovnaký. Toreádor zloží svoje červené plátno a za potlesku obecenstva odíde, zatiaľ čo býk, vyzerajúci ako vankúšik na napichovanie ihiel, potichu dodýcha v prachu arény.
A asi je slabou satisfakciou to, že jeho chvost poslúži ako pochúťka v miestnych reštauráciách.
V každom prípade Feria pokračuje a pomedzi tieto čisto španielske obyčaje sa z času na čas dostanú k slovu aj zvyky, ktoré sa na slovenských zábavách pestovali už poriadne dávno. Myslím teraz to, keď už boli dvaja „na nože", zákonite si jeden z nich odniesol aj nôž toho druhého. A podobný suvenír si aj počas španielskej Ferie občas niekto odnesie medzi rebrami.
No netreba sa báť! Číslo takto získaných suvenírov sa štatisticky blížia k nule a hlavne – Feria sem príde znova až o rok.
Takže: Olé!!!
