Zašľapalo...

Celé to začalo tým, že Američanka Lísa vyhlásila, že nám dnes upečie pravé americké cookies. Na to Poľka Jaga zase kontrovala, že keď už jesť tak poriadne a že si pred americkým dezertom dáme najskôr normálnu večeru.Kým sa teda babky zvŕtali v kuchyni, my s Argentínčanom Talom sme sa pobrali dokúpiť zopár vecí, čo nám ešte k jedlu chýbali.Potom už sme to len celé dali dokopy a s (prepáčením) dožrali sme sa ako také kone!Spoločnosť nám ešte robila vnučka pani domácej, čo sa práve učí čítať, takže sme mali večeru aj s umeleckým prednesom malej školáčky.A keď sme sa o hodinu neskôr prepletali ulicami cestou do kina pomedzi všetkých tých spokojných ľudí, čo posedávali alebo grilovali na chodníkoch alebo sa len tak prechádzali...a keď som si dal také poriadne 2 šľuky tejto zmesi pečeného mäsa, sladkého pečiva, hurhaju pouličných predavačov, hlasnej muziky a pokojného životného tempa domácich, tak sa mi zrazu v hlave rozjasnilo.A mne bolo prvýkrát úplne jasné, prečo sa všetkým odtiaľto odchádza tak šialene ťažko!