Belehrad je mesto, kde sa rieka Sáva vlieva do Dunaja, a kde to školopovinné deti vôbec nemajú ľahké. Učiť sa hneď od prvej triedy dve abecedy mi príde ako za trest.Ale zvládajú, tak ako zvládali aj naši hostitelia. Veď Jelena nás domov dotiahla troch a v tom čase u nich bola aj sesternica. A samozrejme rodičia a Jelena s bratom. No, na jeden panelákový bytík aj celkom dosť... ale aspoň bolo veselo!Jelena nám robila osobnú sprievodkyňu a ja som si na tých našich potulkách mestom zamiloval dve veci – pljaskavicu a Bubu.Buba je miestny názov pre najkrajšie auto na svete – starého „chrobáka“. A tu ich teda bolo!A pljaskavica? Hmm, domáca špecialita – obrovská žemľa s mäsom a ďalšími prísadami, ktoré si pri okienku už navyberáte sami. Na pljaskavicu sa chodí do jedného zašitého, staručkého stánku a hneď na mieste sa aj zje – len tak „nastojaka“. Tak vraj chutí najlepšie – a že chutí, to vám teda poviem!Ibaže v tom čase nebolo dobré byť Slovákom v Belehrade. Tesne pred našim príchodom vyradila naša Artmédia domáci Partizán a to vie pekne naštvať!Futbal je futbal, ale k nám sa jeden pekný večer prihnal čašník a zrúkol:„Kto je tu Slovák?!?“Mne najskôr zabehlo, no on len pohrozil prstom a smutne si vzdychol:„Ach jaj, tá vaša Artmédia...“A pri odchode mi už s úsmevom prišiel potriasť ruku a zaželal nám veľa šťastia v Lige Majstrov.
