Ako mám tomu rozumieť alebo Dievčatá to majú komplikované (1.)

Povedala som Kydovi o mojom novom poznatku, že vlastne nie všetci sú chrapúni, ale vedia aj pozdraviť po spoločne preflámovanej noci.

Dnes som totižto bola so Segri na rande s mestom a zase sme stretli Otcamojichdetí, ako si to valí cez Pešiu. Síce zas bola na ňom zavesená Opica, ale už sa nad tým absolútne nepozastavujem. V piatok mi vysvetlil, že to je len bývalá a nevie prežiť ich rozchod. Tak sa tvári, že je najlepšia kámeska, ale pri každej príležitosti po ňom vyštartuje.
"Normálne ma aj pozdravil! Opicu skoro roztrhalo. Najbližšie ma asi v Pube poleje červeným."
"Alebo benzínom."
"Prinajlepšom, he he!"
Možem ju vieščo. Čo má ona a nemám ja? Jasné, nejakú tú drzosť pritiahnuť testosterón svojim vyžarovaním, aj keď len čisto sexuálnym. Zato v hlave mám toho viac. A na to spolieham.

Spravili sme si kafíčko a ďalej debatovali. Už by konečne mohla zabudnúť na Pána Ó. To kvoli nemu vznikla Kydova Chrapúňofóbia. Nechápem, naozaj nechápem správanie sa mužských jedincov. Večer v podniku sa tvári, že si najkrajšia na svete, zoberie si ťa domov, porobia sa Veci a ráno neodprevadí ani na bus. Zavolať taxík? Načo, veď nie sme malé deti, trafí domov. A potom sa dievča zamiluje. A darmo plakať nad rozliatym mliekom. Prečosomtourobila nálady naozaj nemusím. No preto, že si debil, nepoznáš vlastnú alkohranicu a tak ďalej a tak ďalej. A nechápem vlastne ani zmýšľanie dievčat, ktoré s Chrapúňmi idú.

Povedala som Kydovi, že už nemám silu sa o tom baviť, tak nech sa konečne oblečie a namaľuje aj druhé oko. Ideme na vínko a potom to dopreberáme.