Pracuje na tom, aby o sebe mohla povedať, že je niekto.Možno budúca učiteľka, osemdesiatštvorka ročník, ktorá sa cíti na osemdesiatsedmičku a vyzerá na osemdesiatosmičku Zoznam autorových rubrík: To sme my, Súkromné, Nezaradené
Všetci vieme, že prevencia je dôležitá. Vie to aj Slovenský Policajný Zbor. Je mi jasné, že to nie z lenivosti, lebo sa im nechce vyšetrovať a vypočúvať, nám dávajú dobré rady ako sa vyhýbať trestným činom (či ich už nepáchať, ale ani sa nestať ich obeťou). Je to preto, že im v prvom rade na nás občanoch záleží. Pomáhať a chrániť!!!!!
Haney sa jedno rano zobudila ako vzdy nic nezvycajne (nerozpravajte sa so mnou, nedotykajte sa ma, nehajte ma dat si kavu a cigu na balkone), ale zrazu zaregistrovala nepatrne velky rozdiel, take prazdno. Akoby tam nieco chybalo, diera v zaludku, ticho v hlave. WTF?
„Anka, čo je s tebou? Deje sa niečo? Nechcem ťa do niečoho tlačiť, ale... . Mám pocit, že niečo nie je v poriadku.“ Ležia spolu u neho doma. Mama je na nákupoch, chce využiť tú chvíľu, aby si ju mohol pritúliť. Nie je to prvýkrát, veď sú spolu už pár mesiacov. Ľúbi ju, ako ešte nikoho.
„Zabíjam čas“ pri učení sa na najbližšiu skúšku (šišimária, to je už v pondelok!), a nejde mi to do hlavy. Predmet zaujímavý, plný pojmov, ktoré si neviem zapamätať a pri každom druhom slove otváram slovník cudzích slov, kde každé tretie ani nenájdem. Týka sa najdôležitejšieho predmetu v tomto semestri a v ďalšom štúdiu – Predškolskej pedagogiky. Ako si pozerám tému môjho referátu ku skúške, prichádzam o ilúzie ( Tri hodiny v noci, moje fiktívne dieťa plača stý raz za noc, môj terajší priateľ, v ilúzii otec môjho dieťaťa mi dáva pusu na líce a vraví: „Spinkaj buchtička (po pôrode som akože dosť pribrala), teraz idem ja!“ Melancholicky hodím očkom po obrúčke a zaspávam s úsmevom.)
Začalo skúškové, neschudla som ani pol gramu, brigáda na leto v nedohľadne a ako by to nestačilo, kámošku zbil taxikár. ÁNO, ZBIL JU TAXIKÁR!!!!!
Odkedy som si Blu-tackom nalepila rozvrh na stenu (dúfam, že nepotrhá tapety, lebo mamina mi to dá pretapetovať), ubehli už dva týždne. Ty kokso, ani sa mi veriť nechce, aký to bol stres, ten prvý deň. Ja som totižto opäť prváčka.
"Čaves, idem sa najesť do mekáču, poď so mnou, nechce sa mi samej." "Nie Hani, dojdi ke mne, musím ti vyprávať. Umreš, čo sa mi stalo. Kúp si niečo, zješ to u mňa."
Viete nad čím uvažujem už dlhší čas? Tak koho to zaujíma nech číta ďalej.
Možno je to mojou náladou, možno tým, že mi chýba moj drahý a možno nedávnym rozhovorom so sesterniciným priateľom, ktorý ma neustále núti myslieť na to, čo sa volá láska. Samozrejme partnerská.
Niektoré reklamy ma naozaj dojímajú. Ako by to vyzeralo v bežnom živote? Ja si to predstavujem takto.
Niežeby som bola humusáčka, každý sa to musel nejako naučiť a zakódovať si. Každému to bolo oddovodnené inak. Mne takto, ale určite nie som jediná.
Najdrahší môj frajer. Stále si viac a viac uvedomujem, ako veľmi ťa ľúbim. Všetci vieme, že písanie zaľúbených listov klasickou poštou už nie je v móde, tak ti to píšem takouto cestou. A chcem, aby to vedeli všetci. Že ťa milujem a prečo.
Znova idem písať o Hazel. Myslím, že ste zaregistrovali moje predchádzajúce články a mnoho z vás sa na ňu pýtalo. Tak napíšem, čo o nej viem, čo sa mi podarilo zistiť.
Pre tých co to nečítali:Ako vidím interrupciu ja, ženaNechcem opravovať a prepisovať celý článok, lebo diskusia by bola vo veľkej časti nepochopená.
Nedá mi nereagovať na článok Martina Lenka(alebo Lenku?). Prepáč, neviem to vyskloňovať. No, na jeho článok Povedzme interrupciám jednoznačne NIE .
Nech ma nikto nepresviedča, že sa v živote nepreklepol, či už len pri písaní mailu. V tomto príbehu som použila preklepy, menila, pridávala a vynechávala písmenká...len tak z nudy, čo z toho vznikne. Veď sa na to pozrite.
V poslednom čase ma napádajú, napadajú, či vlastne doslova atakujú myšlienky typu: O čom je život? Prečo sa stáva toto a hento? Na akom princípe pracuje kalkulačka? Táto posledná veta nepatrí k mojím úvahám o podstate bytia, ale nebudem klamať o tom, o čom naozaj uvažujem.
Som vrahyňa. Ale musela som. Nechcela, ale nič iné mi nezostávalo.
Táto vec vznikla včera v noci, keď sa mi nedarilo zaspať. Škoda, že už neviem, čo ma viedlo k tomu, aby som takéto niečo napísala.
Asi áno. A myslím si, že nie som ani zďaleka jediná. Jednoducho si neviem pomocť. Musím.
