Asi som sa nemala vracať k Anne zo Zeleného domu, ale prečítať niečo modernejšie a možno by som sa tak vyhla „romantickým“ opisom a zbytočne dlhým vetám.
„No čo láska moja?“
„Julááá, ja už nebudem chodiť do školy. Henté spolužáčky ma ohovárajú po maďarsky, Pánko je Pánko, a ....... čo robíííííííš????“
„No kľud, už vlastne nič. Prídi ku mne.“
Tak som sa opäť zamyslela nad svojimi vecami, vzdychla som si a išla som spraviť kávu. Za chvíľu dofrčí tornádo.
Zvoní.
„Julka, stretla som Tvojhofrajera, že ťa pozdravuje.“
Pre info, s Otcommojichdetí sme medzičasom náš priateľský vzťah posunuli do roviny „chodeniaspolu.“ Jeden pekný novembrový večer sme sa náhodou stretli v hyperi, čo sme nazvali prvé rande a odvtedy nejako „spoluchodíme.“
„Aha, to je jaké milé, že ma Môjfrajer pozdravuje. Sme sa dostali teda ďaleko.“
„Jula, nefrfli. Mňa nechá pozdravovať akurát tak otcov brat na sviatky. Jaaaj, aj Chrbát ťa pozdravuje.“
„A tú si kde stretla?“
„S tvojim frajerom stáli vonku pred školou aj s ostatnými spolužiačkami a ....“
Ďalej som ju nepočúvala. Čoooooooo?!?!?!?!? Keď sa v súvislosti s Mojimfrajerom povie niečo v ženskom rode, aj keď len „lopta“......vnútorne sa zabíjam. Žiarlim, žiarlim, žiarlim. No a čo? Nerobím mu scény, božechráň. Ale keď on má véééľa kamarátiek, je jediný chlapec v krúžku......no nech ma netrhá. A ešte keď som podľa polovice dievčat v Nitre strašne špatná, neviem sa obliecť (moje handry keď si niekto vezme do úst, konečná) a on má na lepšiu a blaáá, blááá blááá...Sliepky.
Ja mu verím, ja mu verím, ja mu verím....opakujem si v hlave dookola. Ale žiarliť neprestávam. Nedokážem sa sústrediť na Kydov problém s otlakom.
„Daj si na to leukoplast.“
„Do kávy? Sa ťa pýtam, KDE MÁTE CUKOR!!!! Ty ma nepočúvaš.“
Nie, lebo žiarlim zase. Teda ešte stále.
Ktovie, čo žiarlivosť znamená. Neverím mu? Houby. Verím mu z celého srdca. Fakt. Že by som ho brala ako majetok, že mi patrí?? Nieeee, ako ma to len mohlo napadnúť. Vlastne, budem v tom určitá dávka majetníctva, lebo neznesiem, ak sa ho dotýka iná. A žiarlim asi preto, lebo viem aké sú dievčatá. Česť výnimkám. Veď som jednou z nich. Vieme byť zákerné, ak ide o Testosterón.
Vlastne, ja verím Môjmufrajerovi, len neverím jeho spolužiačkam, kamarátkam, profesorkám.
Aaaaaaaaaaaaaaaaaa!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
