,,Ďakujem, neprosím!"

,,Dóbre Jana, vstávam!" Čo ma tá opica zase budí. Nechápem, ako može tak pohotovo každé ráno skákať z postele. Zas sme ponocovali, ako každý večer, ale dá sa na intráku inak?
,,Díky, sprav len sebe, vieš, že ráno nejedávam." No určite, a budem ako prasa. Maťo mi aj tak povedal, že viac ako 49 kilov neudvihne, tak nech ešte 4 kilá hodím dole, a som kočica. Voláva ma síce každé ráno behať, po škole tiež, ale kto má na to čas? Ja určite nie.
,,Jani, dáš si aj ty kávu?" Sprostá otázka, jasné že si dá, raňajšia ciga bez kávy? To by vyzeralo.
No, kávička dobrá, cigaretka ešte lepšia, ale už mám len 5 minút na vécko, kúpeľňu a nejaké handry tiež musím hodiť na seba.

Nudnejšiu prednášku som v živote nezažila. Aspoň som dospala noc, veď poznámky odpíšem od hocikoho. Jedna z výhod intráku. Dnes je chvalabohu ľahký deň, ešte jedno cviko a voľno. PéGéčko preberie aj 100-ročnú mŕtvolu.

Ideme celý krúžok do picérky, spolužiaci sú schopní zjesť aj za troch, chcela by som vedieť, kam to do nich ide.
,,Nie, díkes, raňajkovala som. Jana je skvelá kuchárka, neviem čo hľadá na strojarine, si zmýlila povolanie. Ešte som od rána plná." No to určite, tak mi škvŕka v bruchu, že by som zjedla aj vola. Ale musím byť pre Maťka pekná, nech sa za mňa nehanbí. Ach, keby sa on tak obetoval pre mňa. Nevadí, aj to príde raz. Dúfam.

Konečne som na intre. Zas nejazdia výťahy? Na deviate pešo. Znova a znova každý druhý deň, už to ani nie je možné. Neva, kondičku naberiem, kalórie spálim.

Fúj, konečne som na izbe. Jana zase varí? To vonia ako v reštike. Hmmm...
,,Dobre, tak mi nalož. Zas si varila pre 30 ľudí?"

Ale som sa napratala. Asi som naozaj zjedla toho vola. Možno preháňam, ale polovicu určite.
Nejak ma to začína ťažiť. Bože, normálne vidím tie hnusné tuko-pijavice, ako sa mi lepia na brucho a stehná a zadok a ruky a tak ďalej.
,,Jani, idem na veľkú. Potom umyjem riad."

A je to tu. Strč prst skrz krk. Moje heslielko krásnej postavy. A ste tam, pijavičky. Kolotóč. He he

Ach, ešte ten riad.