Hazel

-Hazel, je všetko v poriadku?
-Mám niečo robiť?
-Nie je žiadna práca, choď do izby a čítaj knihu.
-Do akej izby?
-Dole schodmi.
-Kde som?
-V Londýne.
-Čo tu robím?
-Bývaš tu, to je tvoj dom.
-Ja nemám dom.
-Máš, toto je tvoj dom.
-Nie, moj dom je tam, kde býva moja mama.
-Hazel, tvoja mama už dávno zomrela.
-Óó, máš pravdu. Kde som?
-V tvojom dome.
-Ja nemám dom.
-Máš, toto je tvoj dom.
-A ja som ti tu dovolila byť?
-Áno.
-Čo mám robiť?
-Čítaj knihu.
-Kde je moja mama?
-Hazel, už som ti povedala, že tvoja mama už je dávno mŕtva.
-Prečo zomrela?
-Ty máš 88, teraz by uz bola veľmi stará.
-Tak to už zomrieš.
-Nie, ja mám 21.
-Aha, tak zomriem ja.
-Nie, nezomrieš. Choď do obývačky.
-Možem?
-Áno, je tvoja.
-Nie je moja. Kedy možem ísť domov? Za mamou.

A tu som rezignovala.
-Za pol hodinku, počkáme na tvoju mamu, išla do obchodu.
-Dobre, počkám v obývačke. Budem zatiaľ niečo čítať.