Možno ospravedlnenie za moj predchádzajúci článok?

Uznávam, že som ho nenapísala dobre, nedotiahla som to. Chcela som vyjadriť svoj názor, no vďaka diskusii a niektorým prispievateľom som si uvedomila závažné chyby.

Neberiem právo mužovi na spoluúčasti s rozhodnutím. Len si musí aj on v prvom rade položiť otázky, ktoré sú samozrejmé pre ženu:
-Mám na to, aby som ho uživil? Finacie sú naozaj doležité, rodina musí niekde bývať, obliekať sa a hlavne jesť.
-Bude to dieťa šťastné a budeme šťastní aj my ako rodina?

Ja viem, mnoho ľudí má názor, že ak to robíme, treba myslieť aj na antikoncepciu (AK). Lenže tá nie je 100 percentná. A čo sa stalo, sa už neodstane, takže darmo obviňovať z nezodpovednosti, na to je už neskoro.

Ale ak sa ide niekto búchať do hrude za niečo, do čoho nevidí a tvrdohlavo si ide za tým, to tiež nie je riešenie. Myslím, že veľmi málo ľudí, čo obhajovalo zákaz interrupcií, má nejakú skúsenosť. Ak aj má, tak sa ospravedlňujem za tieto slová.

A padli názory o tom, že aj v druhej svetovej vychovali a porodili deti, že aj v Afrike deti žijú. No, ak sa nepozrieme na to, že je tam vo vačšej časti hladomor. Ale Slovensko nie je v Afrike a svetová vojna je za nami.

Je normálne, ak sa žena sama rozhodne. Nie je to pre ňu jednoduché, a ani na to nezabudne. Len sa s tým naučí žiť. A dá sa to.

A už len jedna vec. Kým ma odsúdite, predstavte si, že vaša 18 ročná dcéra alebo syn príde domov s tým, že sa stane rodičom. A vy, čo ste mu celý život budovali budúcnosť, chceli to najlepšie, mu dáte s kľudným svedomím a bez bolesti požehnanie do ďalšieho života?