Žeby úchylka?

Tam vstúpiť, len keď idem okolo. Neuveriteľne ma to tam vždy láka.
 
Aha, ešte som sa nevyjadrila. Moja choroba, či úchylka, sa volá PAPIERNÍCTVOFÍLIA. Poznáte ten pocit? Vždy je tam tá istá voňa. Nového papiera. Mám taký rituál. Najprv sa rozhliadnem, zavetrím, a idem na to. Prechádzka medzi regálmi papierníctva, hmmm...I like it.

Musím chytiť prvý zošit, čo mi príde pod ruku. Otvorím ho, listujem, samozrejme pozriem, aké má riadky. Strčím nos medzi listy a dýcham. Horský vzduch. Krása nevídaná.

Ďalej prejdem k diárom.Každý má iné riadky, strany. Najradšej mám tie, kde sa dá na začiatku vyplniť čo najviac informácii o majiteľovi (doma mám milióny diárov a v každom vyplené iba tie info).

Keď sa vyjaším tu, pokračujem k pohľadniciam. Viete, koľko pekných básničiek sa tam dá nájsť? Potom ich len šupnem rýchlo do mobilu a keď je príležitosť, poposielam známym k sviatkom.

A čo je najlepšie? Perá, ceruzky, farbičky. Ja to volám písatka. Jáj, keď je v papierníctve možnosť ich skúšať, to je paráda najparádovitejšia. To som tam hodiny.

Po skončení mojej misie si aj tak MUSÍM niečo kúpiť. Minimálne ceruzku. Podľa toho, čo mi povie moja peňaženka. Škoda, nebýva nadšená.