Sedeli sme (čítaj: zašívali sme sa) na ošetrovni, dve štábne krysy, dvaja normálni "dochtori" a jeden "konský dochtor" - Tóno z Revúcej, ktorý si v tridsiatke odkrúcal päť mesiacov vojny. Inžinier z "hnojariny" v Nitre a MVDr. z košickej veteriny. Doma ho čakala žena, dieťa, a poľnohospodárske družstvo, ktorého bol predsedom - ale pred armádou ho to nezachránilo.
Zazvonil telefón, a odhad bol, že sa niekto zo štábu zháňa po nás pisároch, a pravdepodobne bude mať spústu blbých rečí, kde sa v "pracovnej dobe" flákame. Telefón zdvihol Tóno, a oficiálnym hlasom sa ohlásil: "Ošetrovňa, slobodník doktor inžinier Anton H., príjem!"
Na druhej strane bolo počuť lapanie po dychu, a asi po troch sekundách volajúci zavesil. Kto to bol, dodnes neviem, ale asi niektorý z "našich" RSDr-ov.
