Deň daňovej slobody vyjadruje celkovú mieru prerozdeľovania v slovenskej ekonomike. Na základe analýzy verejných výdavkov a ich podielu na hrubom domácom produkte vypočívajú každý rok Združenie daňových poplatníkov Slovenska a Nadácia F. A. Hayeka celkovú mieru zaťaženia slovenských občanov. Tento rok to podľa aktualizovaných rozpočtov všetkých inštitúcií verejnej správy bude 42,4 percenta. To znamená, že z každej vytvorenej koruny štát v tomto roku prerozdelí viac než 42 halierov, a deň daňovej slobody pripadne na utorok, siedmeho júna.
Deň daňovej slobody je obrazne povedané dňom, do ktorého priemerný občan odovzdá celý svoj zárobok štátu na daniach a ďalších povinných platbách, zatiaľ čo od nasledujúceho dňa si celý svoj zárobok ponecháva.
Cieľom kampane a vyhlasovania dňa daňovej slobody nie je do hĺbky analyzovať verejné financie, ale jednoducho, zrozumiteľne a pochopiteľne vysvetliť všetkým slovenským občanom – daňovým poplatníkom – ako hospodári ich vláda. Zároveň im deň daňovej slobody veľmi jednoduchým spôsobom poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška prerozdeľovania v našej krajine.
Oproti minulému roku pracujeme pre štát o štyri dni dlhšie
Oproti roku 2004, keď Slováci oslavovali deň daňovej slobody 3. júna, došlo v oblasti celkového daňového a odvodového zaťaženia k zhoršeniu.
Deň daňovej slobody oslavujeme tento rok o štyri dni neskôr najmä preto, že odhadovaná výška celkovej miery prerozdeľovania vzrástla zo 41,7 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2004 na 42,4 percenta v tomto roku, čo je vôbec najvyšší podiel – a najhorší výsledok pre slovenských daňových poplatníkov – za posledných päť rokov.
Takýto výsledok je zároveň dôkazom toho, že i napriek úspešnej daňovej reforme, slovenská vláda nedokáže prijímať dostatočné opatrenia na strane verejných výdavkov, a naopak, s blížiacimi sa voľbami dochádza k ich zvyšovaniu. Výdavky najvýznamnejších inštitúcií verejného sektora, a to najmä centrálnej vlády (štátny rozpočet), miest, obcí a VÚC, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní, vzrastú tento rok oproti vlaňajšku o viac než desať percent (v prípade regionálnych a miestnych vlád vrátane ich rozpočtových a príspevkových organizácií o viac než 20 %), čiže výrazne vyšším tempom, než je rast nominálneho hrubého domáceho produktu.
Ešte horšie dopadneme, ak sa pozrieme na daňové a odvodové zaťaženie priemerného zamestnanca - dane a odvody zhltnú viac než polovicu jeho príjmu
Celkové daňové zaťaženie, vyjadrené aj pomocou dňa daňovej slobody, predstavuje verejné bremeno, ktoré znáša celá ekonomika. Ide teda o makroekonomický prístup. Nie každý občan je však zaťažený rovnako, keďže výška platených daní i odvodov sa líši podľa výšky mzdy, rodinného stavu, počtu detí, či spotrebúvaných tovarov a služieb. Preto je pri analýze celkového daňového a odvodového zaťaženia dobré pozrieť sa aj na prepočet daní a odvodov, zaplatených priemerným pracujúcim.
Ak porovnáme podiel čistej mzdy (po zaplatení všetkých priamych i nepriamych daní) s celkovými mzdovými nákladmi (hrubá mzda + povinné odvody platené zamestnávateľom), zisťujeme, že zamestnanec s priemerným príjmom získa z každej koruny, ktorú jeho zamestnávateľ za jeho prácu zaplatí, iba menej než 48 halierov. Viac ako 52 halierov z nákladov práce zhltnú povinné poistné odvody a dane.
Zamestnanec s priemernou mzdou 16.474 korún (odhadovaná priemerná mzda na Slovensku v roku 2005 podľa prognózy MF SR) stojí svoju firmu v skutočnosti 22.273 korún. Cenu jeho práce totiž predražujú odvody, ktoré zamestnávateľ musí platiť – a ktoré by inak boli príjmom zamestnanca. Po zaplatení poistných odvodov (zdravotné, dôchodkové, invalidné, nemocenské a úrazové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a garančný fond) a dane z príjmu fyzických osôb zostane priemernému zamestnancovi čistá mzda vo výške 12.948 korún.
Tu sa však zdaňovanie nekončí. Pri každom jednom nákupe v akomkoľvek obchode zaplatí pracujúci daň z pridanej hodnoty, pri nákupe niektorých tovarov (benzín, alkohol, cigarety, víno, pivo) navyše i spotrebné dane (o niekoľko rokov takéto spotrebné dane pribudnú napríklad i na elektrickú energiu a plyn). Po odpočítaní týchto daní zostane na skutočne vlastné potreby pracujúcemu iba 10.594 korún. Z celkovej ceny jeho práce je to teda menej ako polovica – presne 47,6 percenta.
Tento výpočet pritom ešte nezohľadňuje niektoré ďalšie dane, ktoré musia slovenskí občania platiť – napríklad miestne dane (za psa, za odpad...), či platby, ktoré sa síce daňami nenazývajú, ale majú ich formu (koncesionárske poplatky,...).
No a čo sa s týmto všetkým dá robiť?
Najväčší podiel na zaťažení zamestnanca majú odvody. Zhltnú viac ako tretinu odmeny za jeho prácu. Príliš vysoké odvodové zaťaženie (druhé najvyššie v Európskej únii) je jedným z najvážnejších problémov, ktoré spôsobujú napríklad vysokú mieru nezamestnanosti v našej krajine. Najväčšou výzvou by preto mala byť zásadná a systémová reforma odvodov. Jednou z možných ciest je napríklad návrh takzvaného odvodového bonusu, predstaveného Richardom Sulíkom.
Zníženie miery prerozdeľovania si zasa vyžaduje zásadné škrty vo verejných výdavkoch. Daňová reforma bola len prvým krokom v tom, čo je v štátnej kase potrebné na Slovensku zreformovať. Výdavky, ktoré sú druhou stranou mince, zatiaľ na svoju zásadnú reformu stále iba čakajú.
No a jedným z najdôležitejších krokov je aj neustále informovať, propagovať, a tlačiť všetkým občanom do hláv vedomosti o tom, koľko a akých daní v skutočnosti platia. Len informovaný človek sa totiž dokáže zamyslieť nad tým, že v skutočnosti nič nie je zadarmo, a že mu štát na daniach berie viac, než si sám uvedomuje. Deň daňovej slobody je jedným nástrojom, ako môžeme toto všeobecné „daňové povedomie“ zvyšovať. Žeby sme sa ho pokúsili znovu vyhlásiť za pohyblivý štátny sviatok?
