Ekonómia 101

Podnet pre zasadnutie krízovej rady

Hoci Slovensko spomedzi krajín Európskej únie stále s vysokou pravdepodobnosťou vyjde z následkov bujnejúcej krízy ako relatívny víťaz, určite to nebude bezbolestným procesom.Z grafov sa ľudia nenajedia, a preto slovné spojenie „spomalenie hospodárskeho rastu o tri štvrtiny a možno aj viac“ väčšine ľudí nič nepovie. Finančná kríza sa však už začala aj u nás plne prejavovať na strate pracovných miest, a tomu už väčšina ľudí (obzvlášť tí prepustení) veľmi dobre rozumie.

28. jan 2009
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 795x
50

Martin Chren

Základy teórie medzigalaktického obchodu

Komisia Švédskej centrálnej banky sa o tom síce nezmienila, a z objektívneho vedca sa medzičasom stal ľavicový komentátor. Ani to však neznižuje prínos Paula Krugmana k jednej z doteraz málo prebádaných oblastí ekonómie: bol to práve tento čerstvý nositeľ nobelovky za ekonómiu, ktorý v roku 1978 postavil základy teórie medzigalaktického obchodu.

18. dec 2008
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 014x
11

Martin Chren

Milton Friedman R.I.P.

Milton Friedman bol jedným z nemnohých ekonómov, ktorý dokázal nielen pracovať vo výskume na tých najvyšších akademických úrovniach, ale zároveň sa svojimi knihami, ako napríklad Sloboda voľby dokázal priblížiť aj obyčajným ľuďom bez ekonomického vzdelania. Jeho prínos pre ekonómiu ako vedu je obrovský; jeho prínos pre reálnu hospodársku politiku z neho však robí jedného z najväčších, ak nie najväčšieho, ekonomického mysliteľa minulého storočia.

19. nov 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 537x
29

Martin Chren

Futbalonómia

Poskakujúca lopta na zelenom trávniku tento rok už osemnásty raz fascinuje ľudí na celom svete. Kým však mnohí diváci sledujú najmä samotný športový zážitok, ktorý im futbalové majstrovstvá sveta môžu priniesť, čo sa stane, ak sa o futbal začnú zaujímať aj takí ľudia, ako sú investiční bankári a inak "suchí" ekonómovia? Spojenia medzi futbalovými majstrovstvami a ekonomikou sú viac i menej viditeľné. Nejde len o to, že futbal je veľkým biznisom. Niektoré priame dopady futbalu na ekonomickú aktivitu sú zrejmé na prvý pohľad - napríklad vo Švédsku vzrástla počas majstrovstiev sveta v roku 2002 chorobnosť medzi mužmi o 55 percent. Žeby bol futbal zdraviu škodlívý? Hm, zahoďme cynickú poznámku o zneužívaní sociálneho systému - iný, podobný ukazovateľ - počet infarktov medzi mužmi - vzrástol počas rovnakých majstrovstiev vo Švédsku o 60 percent (a to Švédi ani nehrali)! Nestačilo? Počet infarktov v Anglicku vzrástol o štvrtinu v deň, keď v roku 1998 národný tím Veľkej Británie prehral s Argentínou. Keby bol futbal tovarom, musel by sa predávať s upozornením, podobne ako cigarety - škodí zdraviu... No a keď sa na majstrovstvá sveta zamerajú skutoční "majstri na ekonomické modelovanie", d

23. jún 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 515x
12

Martin Chren

Konečne som sa dočkal - priznanie chýb v dôchodkovej reforme

Ad: Novela nič radikálne nemení (SME, 13. 2. 2006)Bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudo Kaník má pravdu, keď vo svojom článku konštatuje, že nedávno predložená novela zákona o sociálnom poistení neznamená radikálne zmeny v štátnom priebežnom dôchodkovom systéme. Technické zmeny, ktoré by si mali osvojiť poslanci, sa skutočne dajú označiť za dolaďovanie zákona, a nie za jeho takú prepotrebnú systémovú zmenu.

20. feb 2006
Páči sa: 0x
Prečítané: 3 645x
9

Martin Chren

Euro alebo Teuro?

Prijatie spoločnej európskej meny – eura – a náš vstup do Európskej menovej únie sú pre nás podľa práva už nezmeniteľným krokom. Slovensko sa k nemu totiž zaviazalo už v dokumentoch, ktoré podpísalo pri vstupe do Európskej únie, a preto teoreticky nemá na výber.Otázkou však zostáva načasovanie. A práve tu sa názory rôznych ekonómov a politikov rozchádzajú.Pre vládnych ekonómov sa čo najskoršie prijatie eura stalo už akousi nedotknuteľnou svätou kravou a zároveň dôležitou súčasťou predvolebnej kampane. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, ako hovoria bankári, sa vstup do menového mechanizmu ERM II (ktorý je „prestupnou stanicou“ pred prijatím spoločnej meny), uskutoční ešte pred parlamentnými voľbami, aj keby čo bolo.Hlasy ekonómov vyzývajúcich k opatrnosti a zdržanlivosti v eurovom opojení zanikajú a hodnota ich argumentov je po politickej línii značne znevažovaná. Znamená to však, že nemajú pravdu? Osobne som presvedčený, že stojí za to sa nad nimi aspoň zamyslieť.

14. nov 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 007x
81

Martin Chren

Ropoholici

Na veľkej kope prázdnych, mastných, čiernych sudov spokojne polihujú dve zavalité postavy. S blaženým výrazom v tvári lačno slamkami poťahujú ďalšie sústa mazľavej tekutiny.Dvaja najväčší ropoholici sveta – Strýko Sam a Červený drak – si pestujú svoju závislosť, a nezdá sa, že by ich chcelo čosi vyrušiť či zastaviť. Dokonca ani do neba rastúce ceny ich návykovej látky – čierneho zlata. Kto môže za stále vyššie a vyššie ceny ropy? Je ďalší ropný šok už rozbehnutou lavínou, ktorá sa na nás valí? A dokedy budú pumpári musieť každé ráno na svojich benzínkach prihadzovať ku svojím cenám za liter benzínu ďalšie a ďalšie desaťhaliere?

3. sep 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 242x
40

Martin Chren

Guiness a 47 úplatkov - alebo o korupcii v Afrike

Takmer vždy, keď sa s niekým rozprávam o problémoch afrických krajín, a o tom, že väčšina z nich je spôsobená ich vlastnými skorumpovanými a diktátorskými vládami, objaví sa odniekiaľ znenazdajky "spravodlivý" kritik globalizácie, ktorý začne tvrdiť, že by sme za korupciu v Afrike mali viniť medzinárodné korporácie. Veď predsa, počúvam veľmi často, sú to korporácie a západné firmy, ktoré úplatky dávajú, a nemôžeme sa čudovať chudobným afričanom, že ich prijímajú.

26. aug 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 5 398x
7

Martin Chren

Tajomstvo keltského tigra odhalené?

Vvoj eurpskych ekonomk, a najm trendy v krajinch takzvanej starej Eurpy nie s dvodom pre žiadnu oslavu - ak, tak skr pre vdatn zapitie žiaľu. Vzneen, a zroveň przdne ciele Lisabonskej agendy o predbehnut Spojench ttov americkch do roku 2010 museli i sami ich autori zmeniť na niečo, čo nazvam druhou fzou eurpskeho akčnho plnu: udržať s Američanmi krok. Ak to takto pjde ďalej, čoskoro dospeje star Eurpa až do tretej fzy svojej sťaže s Američanmi: nestratiť stopu.

31. mar 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
47

Martin Chren

Ako je to s tým deficitom?

Spolubloger Michal Lehuta sa včera zamyslel nad počtanm deficitu verejnch financi na Slovensku. Npad, aby sa deficit nevyjadroval v percentch HDP, ale v ukazovateli o koľko s vdavky vldy vyie ako jej prjmy, je podľa mňa celkom vtipn. Aj ľuďom určite viac povie informcia, že tt minul o tvrtinu viac ako zarobil, než informcia, že deficit verejnch financi bol 3,3 % HDP. A keď už sme pritom, je to s tmi troma percentami pravda? Nie je deficit omnoho vy, než nm vlda hovor?

21. mar 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
21

Martin Chren

Nič nie je zadarmo

Politici s žasn ľudia s žasnou schopnosťou prezentovať, ako veľa pre ns, občanov, robia, čo vetko pre ns zabezpečuj, ako veľmi sa o ns staraj. Bohužiaľ, každ minca m dve strnky, a hoci sa nikdy žiaden politik nezabudne pochvliť, ako kedy koho z ns dokzal podporiť, mlokedy zaznie aj odpoveď, za ak peniaze to urobil. Politici totiž nie s rozprvkovmi postavami, ktor dokžu z ničoho vykzliť niečo ibnutm čarovnho prtika. Každ korunu, ktor vynaložia na nae dobro, nm musia najprv vziať.

17. mar 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
55

Martin Chren

Cesta k prosperite alebo ako neskončiť v pr... (oblémoch)

Ekonmovia by mali poznať a dokzať popisovať spoločensk vzťahy. Každ dobr ekonm by mal dokzať zanalyzovať a povedať, čo sa stane, ak vlda prijme nejak hocijak - opatrenie. Napriek tomu som vak ani po mnohch rokoch tdia desiatok ekonomickch knh nedokzal njsť jednoznačn odpoveď na podľa mňa najzkladnejiu otzku, otzku, ktorej rieenie by mala ekonmia poznať, a odpoveďou na ktor by si mali ekonmovia v prvom rade zarbať na svoj chlebček: Ako je možn, že niektor miesta a krajiny na svete s bohat a prekvitaj, zatiaľ čo in s v ri... no, povedzme, chudobn, trpia hladomormi a chorobami, a život v nich nestoj za nič? Čo treba robiť, aby každ krajina mala možnosť zbohatnť?

11. mar 2005
Páči sa: 0x
Prečítané: 0x
15