Liberál, ekonóm, mestský poslanec hl. mesta Bratislavy za Ružinov. Žijem v Ružinove a chcem, aby tu žili aj moje deti. Viem vytvárať pracovné miesta, bojovať proti byrokracii a snažím sa riešiť problémy Bratislavy a svojich susedov - Ružinovčanov. Zoznam autorových rubrík: Abeceda liberalizmu, Čo by som bol rád napísal sám, Stupidity (Media&Politics) Wat, Ekonómia 101, Dane naše milované (?), Región, kde žijem, Prstom po webe, Súkromné, Nezaradené
Jozef Mikloško priznal, že vlastný zákon, v ktorom rozdával ženám doživotia a viacročné tresty za umelé oplodnenie, ani nečítal. Normálneho človeka by za taký prístup k práci na hodinu vyrazili. Má Mikloško čo robiť v parlamente?
Anonymný úradník prijme zlé a hlúpe rozhodnutie. O prácu tým možno pripraví stovky slušných ľudí. A aj keď sami nájdete riešenie, ktoré nič nestojí, úrady si vás začnú pohadzovať ako horúci zemiak. Zažili ste už takú situáciu?
Odkladanie operácií, nepreplatené lieky na chronické choroby, nedostupná ambulantná starostlivosť... Toho všetkého sa už živnostníci, ktorí svoje nedoplatky na zdravotnom poistení riadne splácajú, nebudú musieť od apríla báť. Ministerstvo zdravotníctva totiž splnilo sľub, ktorý mi dalo v novembri minulého roka, keď som upozornil na celý problém a navrhol zmenu v zákone o zdravotnom poistení.
Slovenské školstvo je ako starý a zanedbaný dom. Zateká a prefukuje doň zo všetkých strán. Obyvateľom – učiteľom a žiakom - na ňom síce záleží, a svojpomocne, často za vlastné a vo svojom voľnom čase, sa ho snažia zveľadiť. No jeho správca sa mu veľa rokov nevenoval, a navyše sa každú chvíľu menil, a tak dom chátra.
Predstavte si, že ste živnostník. Nie podvodník, ako o vás hovoria Sulík či Kažimír, ale tvrdo pracujúci a poctivo platiaci dane a odvody. Prídete si do lekárne vybrať lieky na predpis, a pani za prepážkou vám ich nevydá, lebo poisťovňa to zakázala. Tak presne toto sa dnes deje tisícom ľudí po celom Slovensku.
Novela zákona o zdravotnom poistení, ktorá zavedie odpočítateľnú položku na zdravotné odvody, má svoje pozitíva. Lenže aj obrovské negatívum. Táto – podľa ministra Kažimíra najdrahšia položka sociálneho balíčka Smeru a jeho „vlajková loď – totiž môže vyjsť draho aj samotných zamestnancov. Prečo draho? Pretože v konečnom dôsledku môžu prísť o prácu.
Čo je to za krajinu, v ktorej si do nemocnice musíte priniesť vlastný toaletný papier, ale zároveň vyhodí milión eur navyše za predražené CT-čko?
Na zmeny v obchodnom zákonníku doplatia všetci majitelia s.r.o. - nielen tí, ktorí by si chceli založiť jednoeurovú eseročku podľa novo navrhovaného zákona.
Minister Žiga dostal po prstoch od premiéra Fica, len čo sa prevalil jeho chystaný kšeft s pridelením povoleniek na vývoz pitnej vody do zahraničia spriazneným skupinám - v novele zákona o vodách. Ani nezmyselnú úlohu, ktorú na prekrytie tohto biznisu dostal, však nedokázal splniť. Predložená novela ústavy totiž predaj pitnej vody do zahraničia zrejme nezakazuje.
Naša strana a vláda... týmito slovami začínali príhovory komunistických pohlavárov pred rokom 1989. Vedúca úloha jedinej strany bola pevne zakotvená v ústave, a slová strana a vláda sa tak stali synonymami.
Po poslednom článku o novele zákona o vodách mi viacerí vyčítali, že je dlhý. Prepáčte. Ale ide o jeden z najväčších – a možno o najnebezpečnejší – kšeftov, ktorý na nás vláda Smeru pripravila. Ak niekedy stálo za to venovať sa politike, tak je to v tomto prípade. A to aj vtedy, ak vás politika vôbec nezaujíma. Lebo raz niekto predá teplý vzduch, raz vodu, a ak sa stále neozvete, môžete raz prísť aj o strechu nad hlavou.
Ak chcete vedieť, ako sa dá nominálne sprivatizovať národné bohatstvo - vytvoriť systém, v ktorom licenciu na predaj pitnej vody do zahraničia môže celkom legálne získať kamarát ministra a všetci ostatní majú smolu - prečítajte si novelu zákona o vodách. Ľudia zo Smeru, ktorí pripravili fotovoltaický klondajk a nabalili sa na drahšej elektrine (ktorú všetci platíme v drahších účtoch) dnes chystajú podobný model s vodou.
Ako ožobráčiť 2 milióny Slovákov o peniaze za ich pozemky, podporiť veľké firmy a latifundistov na úkor malých farmárov, urobiť pritom z Ústavy len zdrap papiera – a to všetko prostredníctvom vzbudzovania lacných nacionalistických vášní. A ešte na tom získavať politické body.
Už druhý rok po sebe na Slovensku nemáme uhorkovú sezónu. Zatiaľ čo vlani sa o rozruch počas normálne teplých, lenivých a dovolenkových mesiacov postaralo zloženie novej povolebnej koalície a následná príprava jej programového vyhlásenia, témou číslo jeden dnes je útok premiéra na systém dôchodkového sporenia a špeciálne jeho ostré vystúpenie voči dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS). Na svojej včerajšej tlačovej konferencii uviedol predseda vlády niekoľko, prinajmenšom sporných, výrokov. Bohužiaľ, stáva sa už takmer údelom tohto blogu overiť a zhodnotiť ich pravdivosť a samotný zmysel.
Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Mašinéria správne urobenej propagandy (či modernejšie povedané, PíÁr), dokáže prevalcovať nielen názory oponentov, ale často i objektívne fakty a zdravý rozum. Napríklad 4. januára 2007 uviedol predseda vlády Robert Fico, že slovenský zákonník práce je tretím najliberálnejším na svete. Od neho túto informáciu prebrali odborári i médiá. Čo na tom, že má od pravdy asi tak ďaleko, ako 65-percentná miera chudoby od Petržalky?
Zrušenie uznesenia vlády o investíciách dôchodkových správcovských spoločností do rizikového kapitálu nič neznamená. V podstate je zbytočné vyvolávať touto správou poplach (niektorí novinári), rovnako ako snažiť sa na nej získavať politické body (predseda vlády).
Novela zákona o dôchodkovom sporení, predložená poslancom Róbertom Madejom, pomerne zásadne mení pravidlá v druhom dôchodkovom pilieri. Zavádza nové administratívne i regulačné bariéry pre 1,5 milióna občanov, sporiacich si na svoj dôchodok, i pre šesť dôchodkových správcovských spoločností (DSS). Zástupcovia DSS na príprave novely spolupracovali, otázne však je, či bude táto novela výhodná aj pre ich klientov. Návrh sťažuje prestupy klientov medzi jednotlivými DSS zavádzaním dodatočnej administratívnej i finančnej bariéry, znižuje maximálne poplatky, ktoré klientom môžu DSS účtovať, zavádza administratívnu reguláciu výdavkov DSS na reklamu a náborové aktivity, a znižuje pokuty, platené Sociálnou poisťovňou za neskorý prevod príspevkov do druhého piliera na osobné dôchodkové účty klientov.
Po búrke nespokojnosti, ktorú vyvolali návrhy na zníženie príspevkov do druhého piliera dôchodkového sporenia, spúšťame petíciu za záchranu dôchodkovej reformy.
Tak nám zabili Ferdinanda, povedal som si, parafrázujúc dobrého vojaka Švejka, keď sa nová vláda rozhodla zaútočiť na daňovú reformu a rovnú daň. Tento „symbol pravicovosti“ klal oči socialistom od samotného počiatku, a preto bolo od začiatku jasné, že neprežije nedotknutý. Avšak dôchodkové sporenie, to už je iná káva. Pri príprave svojho programového vyhlásenia sa nakoniec aj nová vláda sama zľakla toho, čo by so Slovákmi mohlo narobiť rušenie druhého piliera, do ktorého sa medzičasom zapojilo už 1,5 milióna občanov. Aj preto sa do finálnej verzie programového vyhlásenia nič z jeho pracovnej podoby, kde sa o oslabovaní druhého piliera explicitne hovorilo, nedostalo. Ak ste si však vydýchli, že vaše dôchodkové úspory prežijú aj nájazd socialistických kobyliek, prichádza trpké prebudenie. Ministerstvá práce a financií sa vážne začínajú zaoberať štyrmi opatreniami, ktoré by, zvlášť vo svojej kombinácií, mali na druhý pilier doslova zničujúci účinok. Tieto štyri opatrenia zahŕňajú zníženie odvodov do druhého piliera zo 9 na 6 percent, vznik verejnoprávnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti, zdobrovoľnenie vstupu do druhého piliera (pre tých, ktorí prvýkrát vstupujú na tr
V posledných týždňoch sa roztrhlo vrece s najrôznejšími petíciami, až je pomaly ťažké brať niektorú z nich vážne. Ale táto je zrejme výnimkou: Na stránke OneSeat.eu sa už zozbieralo zhruba 100 000 podpisov od občanov členských krajín Európskej únie, ktorí nesúhlasia s neustálym sťahovaním sa Európskeho parlamentu medzi Bruselom a francúzskym Štrasburgom. Takmer každý mesiac vyrážajú z Belgicka smerom na Štrasburg desiatky kamiónov, plných papierov, len kvôli tomu, že európski poslanci menia miesto svojho zasadnutia. Celý tento cirkus s neustálym presúvaním a sťahovaním stojí európskych daňových poplatníkov takmer 200 miliónov eur ročne (čiže skoro neuveriteľných osem miliárd slovenských korún). Aby sa orgány EÚ, neustále kritizujúce slabú občiansku participáciu na európskej politike, začali touto iniciatívou zaoberať, je potrebné nazbierať aspoň jeden milión podpisov. Ak ste teda ešte nepodpísali, teraz je ten správny čas.
