reklama

Cesta k prosperite alebo ako neskončiť v pr... (oblémoch)

Ekonmovia by mali poznať a dokzať popisovať spoločensk vzťahy. Každ dobr ekonm by mal dokzať zanalyzovať a povedať, čo sa stane, ak vlda prijme nejak hocijak - opatrenie. Napriek tomu som vak ani po mnohch rokoch tdia desiatok ekonomickch knh nedokzal njsť jednoznačn odpoveď na podľa mňa najzkladnejiu otzku, otzku, ktorej rieenie by mala ekonmia poznať, a odpoveďou na ktor by si mali ekonmovia v prvom rade zarbať na svoj chlebček: Ako je možn, že niektor miesta a krajiny na svete s bohat a prekvitaj, zatiaľ čo in s v ri... no, povedzme, chudobn, trpia hladomormi a chorobami, a život v nich nestoj za nič? Čo treba robiť, aby každ krajina mala možnosť zbohatnť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)
Obrázok blogu

Bohatstvo a prosperita jednotlivých miest sa neodvíja od toho, akí inteligentní ľudia tam žijú. Osobne teda nepoznám hlúpejšie a zabrzdenejšie miesto na svete, než je Beverly Hills (ak ho poznáte aspoň z televízneho seriálu, viete o čom hovorím). Napriek tomu sa jeho obyvatelia váľajú v kopách peňazí a používajú toaletný papier vyrobený z hodvábu. Naopak, v Rusku, ktoré oplýva stovkami superinteligentných vedcov a najlepšími šachovými majstrami sveta, si ešte aj dnes v mnohých oblastiach musia do polievky dávať lúčnu trávu namiesto zeleniny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani vzdelanie nie je zaručenou cestou k prosperite. Siedmaci na priemernej americkej strednej škole, z ktorých väčšina už má vlastné auto, dobre vedia čo je to kondóm, ale nie sú si istým výsledkom deväť krát sedem. Naopak, v Severnej Kórei je percento obyvateľov, ktorí nevedia písať, čítať a počítať, rovné 0,1. Ešte aj v Maroku, kde čítanie a písanie ovláda len o málo viac ako polovica obyvateľstva, kde všetci obyvatelia celý deň vysedávajú pred svojimi malými obchodíkmi, prežúvajú divné zelené lístky a snažia sa vám predať brak väčší než nájdete v reality show Mojsejovci, je hrubý domáci produkt na obyvateľa štyrikrát väčší ako v Severnej Kórei.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dostatok a prístup k prírodným zdrojom tiež nie je odpoveďou na moju otázku. Afrika má obrovské množstvo diamantov, zlata, uránu, jednoducho čohokoľvek, čo je v zemi a dá sa vyťažiť. Škandinávia je x-násobne menšia, a navyše ešte aj celá zmrznutá. Napriek tomu je veľkým rozdielom narodiť sa v Dánsku alebo v Zimbabwe – aspoň čo sa týka očakávanej dĺžky života pri narodení.

Ani kultúra zrejme nebude odpoveďou na moju otázku. Aspoň teda ak vezmem do úvahy, že najbohatšie miesta v rozvinutých mestách, ako napríklad hypermarkety, banky a obchodné strediská, sú známe práve svojou nekultúrnosťou.

Možno, že sa tajomstvo kvalitného života bez nedostatku skrýva v civilizácií. Číňania však mali rozvinutú civilizáciu už v čase, keď moji pra-pra-pra-príbuzný ešte viseli nahí na stromoch (o jednom z mojich kamarátov by sa to dalo povedať aj minulý týždeň, ale to bol len opitý). V roku tisíc pred našim letopočtom, keď ešte Európania len začínali používať kovové nástroje, aby sa nimi navzájom tĺkli, Číňania počas dynastie Žu dokázali odlievať ornamentami zdobené sudy na víno dosť veľké na to, aby sa v nich okúpal dospelý muž. Napriek tomu však dnes Čína tiež nepatrí medzi top 30 krajín, v ktorých by som sa chcel narodiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vláda tiež nevedie k bohatstvu a prosperite. Obyvatelia totalitných štátov, ako napríklad Kuby či Severnej Kórey, majú dostatok vlády a nedostatok všetkého ostatného. Ani absencia vlády však nefunguje. Milióny rokov ľudstvo nemalo žiadnu vládu, a príbuzní nás všetkých viseli nahí na stromoch.

Pracovitosť tiež nie je zárukou prosperity. Čím chudobnejší ľudia sú, tým viac a tvrdšie pracujú. Bohatí ľudia hrajú golf.

Technologický rozvoj tiež nezaručuje pohodlný život. Tie najhoršie miesta na Zemi, kam by ste sa nechceli dostať nikdy v živote, ak teda nie ste šialený maniak, sú prešpikované najmodernejšími technológiami, aké ľudstvo dokázalo vyrobiť – vo forme zbraní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odpoveď na jednoduchú otázku, ktorú by teda mal poznať každý poctivý ekonóm, ak sa tak chce titulovať, sa teda začína poriadne komplikovať. Čo je tou živou vodou, žriedlom prosperity, na akú kartu treba vsadiť, ak chceme, aby naša životná úroveň rástla najrýchlejším spôsobom? Je to znalostná ekonomika, podpora výskumu a vývoja, ako nám hovorí vláda v slovenskej Lisabonskej stratégií? Alebo je to rovnosť šancí, ako nám hovoria sociálno-demokratickí aktivisti?

Pokúsim sa nájsť odpoveď na túto otázku v ďalšom článku, ale najprv ma zaujíma váš názor. Čo je podľa teba základom prosperity spoločnosti? Odpovede píšte do diskusie, som zvedavý, čo sa z toho vyvinie.

Martin Chren

Martin Chren

Bloger 
  • Počet článkov:  69
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Liberál, ekonóm, mestský poslanec hl. mesta Bratislavy za Ružinov. Žijem v Ružinove a chcem, aby tu žili aj moje deti. Viem vytvárať pracovné miesta, bojovať proti byrokracii a snažím sa riešiť problémy Bratislavy a svojich susedov - Ružinovčanov. Zoznam autorových rubrík:  Abeceda liberalizmuČo by som bol rád napísal sámStupidity (Media&Politics) WatEkonómia 101Dane naše milované (?)Región, kde žijemPrstom po webeSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu