Dnes popoludní ma zastihlo niekoľko novinárskych telefonátov. Všetky mali rovnaký obsah: Predseda vlády Robert Fico dnes povedal, že zakáže dôchodkovým správcovským spoločnostiam investovať do rizikového kapitálu.
Keby sa nesnažil touto témou vyvolávať zdesenie u určitých vrstiev obyvateľstva a získavať na tom politické body, asi by som sa ho musel zastať.
Ak ste teraz zostali po poslednej vete prekvapení, hneď vysvetlím, prečo.
Dôchodkové fondy, ktoré sú spravované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami, majú svoje investičné možnosti značne obmedzené. Investovať môžu v zásade len do obchodovateľných cenných papierov s ratingom v investičnom pásme. Ide teda o finančné inštrumenty, ktoré by mali byť pomerne likvidné, a v každom momente by malo byť objektívne možné určiť ich aktuálnu trhovú cenu (ktorej manipulovateľnosť je veľmi, veľmi obmedzená).
Pre toto investovanie platia veľmi prísne limity, týkajúce sa typu cenného papiera, jeho emitenta, a podobne. Len stručný výťah všetkých zákonných obmedzení pri investovaní dôchodkových úspor je dlhý na osem strán textu.
Medzi inštrumenty, do ktorých ani rastové dôchodkové fondy v žiadnom prípade investovať nemôžu, patria napríklad nehnuteľnosti, či rizikový kapitál.
Premiérov príspevok do diskusie
Ak ste teraz zostali zarazení a pýtate sa, prečo chce premiér Róbert Fico zrušiť možnosť investovať peniaze dôchodkových fondov do rizikového kapitálu, keď takáto možnosť vôbec neexistuje, rozmýšľate správne.
Po prvé, treba jasne vymedziť pojem rizikový kapitál. Rizikový kapitál znamená investovanie do rozvíjajúcich sa podnikateľských ideí, spravidla prostredníctvom zakúpenia podielu vo firme s dobrým podnikateľským nápadom, ale nedostatkom finančných prostriedkov. Takáto investícia môže byť veľmi zisková, avšak riziko, že sa ideu nepodarí presadiť, je tiež vysoko rizkové. Odtiaľ teda výraz pre slovenský preklad anglického pojmu Venture Capital.
Azda najznámejším príkladom rizikového kapitálu zo Slovenska je spoločnosť Sky Europe, ktorá svoje podnikanie začínala (a pokračuje v ňom), práve vďaka investorovi, ktorý jej poskytol svoj rizikový kapitál.
Po druhé, treba si vyjasniť, aký je aktuálny stav veci. DSS dnes do rizikového kapitálu investovať nemôžu. Dokonca ani v tom „najrizikovejšom“ zo svojich fondov, rastovom. Na podnet bývalého ministra hospodárstva Pavla Ruska však vláda 18. mája 2005 schválila dokument, nazvaný Rozpracovanie opatrení Akčného plánu rizikového kapitálu Európskej únie na podmienky Slovenskej republiky. V tomto dokumente sa okrem iného píše i nasledovné:
"V strednodobom horizonte bude vhodné prehodnotiť prvotné skúsenosti s fungovaním kapitalizačného dôchodkového systému na Slovensku a existujúce investičné limity pre investovanie majetku v dôchodkových fondov tak, aby investičné portfólia dôchodkových fondov mohli obsahovať aj fondy rizikového kapitálu. V súčasnosti môžu dôchodkové správcovské spoločnosti (resp. doplnkové dôchodkové spoločnosti) nadobúdať do majetku v dôchodkových fondoch (resp. doplnkových dôchodkových fondoch) len zákonom definované finančné nástroje. Investovanie do fondov rizikového kapitálu zákon neumožňuje."
V uzneseniach vlády k tomuto dokumentu sa potom objavila nasledovná formulácia:
Vláda ukladá podpredsedovi vlády a ministrovi financií v spolupráci s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny identifikovať a pripraviť návrh na odstránenie legislatívnych bariér pre investovanie inštitucionálnych investorov do fondov rizikového kapitálu (termín: do 30. júna 2006).
Keď teda predseda vlády hovorí o rušení možnosti investovať dôchodkové úspory do rizikového kapitálu, hovorí vlastne len o zrušení tohto uznesenia vlády, ktoré nikdy nenadobudlo oporu v zákone.
Prečo o tom vlastne hovoriť?
Ak sa teda naozaj nič nedeje, načo o tejto téme hovoriť? Opäť existuje niekoľko dobrých dôvodov.
Niektoré novinárske správy mohli vyvolať medzi ľuďmi poplach. Svedčia o tom diskusie pod článkom na internetovom serveri SME, alebo titulok, ktorý celé popoludnie visel na aktualne.sk („Fico nedopraje dôchodcom zisk z akcií“).
Ide však zároveň o otvorenie dôležitej témy. Osemnásť mesiacov od ich vzniku začali pre všetky dôchodkové fondy platiť tie najprísnejšie investičné kritériá. Diskusia o ich prehodnocovaní môže byť v budúcnosti zaujímavá. Príchod fondov nehnuteľností by napríklad mohol viesť k rozšíreniu investícií dôchodkových fondov i na tento segment kapitálového trhu.
Ak však budeme investičné možnosti dôchodkových fondov chcieť rozširovať, musíme mať napamäti jeden fakt: nejde o bežné investičné spoločnosti. Cieľom pri investovaní dôchodkových úspor nie je dosahovanie maximálneho výnosu, ale primeraného výnosu pri minimalizovanom riziku. Preto toľká diverzifikácia investícií, preto také náročné pravidlá obozretného nakladania s peniazmi v dôchodkových fondoch. A preto si napríklad aj ja myslím, že investície typu Venture Capital skutočne v dôchodkových fondoch nemajú čo hľadať (zvlášť s prihliadnutím na takmer, podľa môjho názoru až polomafiánske skupiny, ktoré sa v minulosti motali a stále aj motajú okolo zdrojov rizikového kapitálu na Národnej agentúre pre rozvoj malého a stredného podnikania).
No a nakoniec, útoky na druhý pilier budú v budúcnosti narastať. Aj táto kauzička zrejme nie je ničím iným, iba ďalším z radu pokusov spochybňovať systém dôchodkového sporenia. Ak sa totiž v jednej vete stretávajú slová „rizikový kapitál“ a „druhý pilier“, napriek tomu, že nemajú nič spoločné, dôvere a stabilite dôchodkového sporenia to určite nepridá. Zvlášť nie z úst premiéra. Dúfam len, že z jeho strany nejde o premyslené konanie, ktorým si vytvára priestor pre znižovanie odvodov do druhého piliera.
