Napriek tomu však i v "starej" Európe existuje jedna výnimka: Írsko. Na rozdiel od svojich susedov lámu tempá ekonomického rastu i rastu životnej úrovne v krajite Keltov rekordy. Z bývalého ekonomického trpaslíka a škaredého káčatka Európy sa stáva jedna z najprosperujúcejších krajín v rámci EÚ. Ako je to možné?
Bez toho, aby som ignoroval argumenty niektorých eurooptimistov o príspevku eurofondov plynúcich do Írska k jeho hospodárskemu zázraku (ak by však eurofondy boli skutočne všeliekom, potom by sa hospodársky zázrak odohrával i v iných krajinách únie, kam plynú ešte väčšie peniaze ako do Írska - napríklad v Španielsku či východnom Nemecku), zaujal ma článok zverejnený na vynikajúcej stránke Tech Central Station, prezentujúci výsledky štúdie belgického inštitútu Work for all.
Work for all porovnal vývoj niekoľkých ekonomických ukazovateľov v rokoch 1984 až 2002 vzájomne medzi viacerými európskymi krajinami, s dôrazom na porovnanie medzi Belgickom a Írskom. Výsledkom porovnania boli prekvapivo veľké rozdiely v úrovni ekonomického rastu a hrubého národného produktu na obyvateľa. Zatiaľ čo v Belgicku reálny ekonomický rast za spomínaných 18 rokov dosiahol celkovo 42 %, v Írsku to bolo až 167 %! Inými slovami, Írska ekonomika sa v tomto období takmer strojnásobila.
Analytici inštitútu okrem iného urobili aj multiregresnú analýzu, v ktorej sa snažili prísť na to, ktoré faktory v akom pomere ovplyvnili Írsky "hospodársky zázrak" - v porovnaní s vývojom v Belgicku. Do úvahy pritom vzali 25 možných príčin, ktoré mohli ovplyvniť rozdielny hospodársky vývoj v oboch krajinách, medzi nimi vekovú štruktúru obyvateľstva, úroveň vzdelanosti, infláciu, pracovitosť (v zmysle priemerného počtu odpracovaných hodín ročne), úrokové miery, pomer medzi priamymi a nepriamymi daňami, veľkosť deficitu verejných financií, dopady vstupu do Európskej únie a prítoku eurofondov (vidíte, eurooptimisti, neignorujem! :o)), a podobne.
Napriek tomu, že som voči štatistike prirodzene skeptický (aj v sčítaní ľudu som sa zaradil k apačskej menšine žijúcej na Slovensku :o)), predsa len, publikovaný výsledok analýzy ma (ako liberála veľmi príjemne) prekvapil. Z jej záverov totiž vyplýva, že 93 % rozdielov vo výške hospodárskeho rastu v Írsku a Belgicku môže byť vysvetlených veľkosťou vládnych výdavkov a daňového zaťaženia.
Za všetko hovorí graf (bohužiaľ len v angličtine):
V roku 1985 bola situácia v Írsku na zaplakanie. Krajina čelila vysokým rozpočtovým deficitom a ekonomický rast bol minimálny. HDP na obyvateľa v Írsku dosahovalo len 65 % Belgickej úrovne. Nezamestnanosť v Írsku bola 17 %, kým v Belgicku dosahovala "len" 10 %. Až do roku 1985 pritom v oboch krajinách prevažovala ľavicová, alebo ako hovoria ekonómovia keynesovská hospodárska politika deficitného financovania štátnych výdavkov. V podstate od roku 1983 dokonca úroveň vládnych výdavkov v Belgicku presahuje 50 % HDP (pre porovnanie: na Slovensku je to dnes 42 % HDP v konsolidovaných číslach).
V roku 1985 však v Írsku došlo k zásadnému obratu. Írska vláda drasticky znížila daňové zaťaženie, rovnako ako úroveň verejných výdavkov. V priebehu troch rokov sa v Írsku podiel verejných výdavkov na HDP znížila o takmer 20 %! Vďaka tomu vstúpilo Írsko do etapy doslovnej explózie hospodárskeho rastu, ktorý v rokoch 1985 až 2002 dosiahol v priemer 5,6 %, čiže približne trojnásobok rastu v Belgicku, ktoré zotrvalo v keynesovskej ekonomickej politike. Spolu s hospodárskym rastom začala rapídne rásť i zamestnanosť, a Írsko je dnes jednou z mála európskych krajín (na rozdiel od Belgicka), ktorá sa nebojí otvoriť svoj pracovný trh novým členom EÚ (Írsko totiž nemá nedostatok pracovných miest, ale nedostatok pracovných síl).
A navyše - toto by sa malo páčiť aj ľavičiarom, ak len trochu rozumne uvažujú - vďaka svojmu hospodárskemu boomu má dnes Írska vláda aj pri omnoho nižšej úrovni verejných výdavkov viac peňazí na rôzne programy sociálnej politiky, rozvoja kultúry a ochrany životného prostredia, než mala pred 18 rokmi v dobe, keď bola úroveň jej aktivít na celkovej ekonomickej činnosti v krajine viac ako polovičná.
Nechcem vám, čitateľom, ponúkať žiaden záver. Určite sa nájde aj zopár nesúhlasiacich hlasov. Štatistike navyše netreba úplne dôverovať (hoci, aj keby nebola pravda, že pokles výdavkov a daní sa podieľal na Írskom rozvoji 93 %, ale polovicou tohto čísla, stále by to asi bolo dosť). Otázkou je aj to, či sa dá takýto model okopírovať aj k nám - charakteristiky Írska v roku 1984 a Slovenska dnes sú však do značnej miery totožné. Ale - možno by stálo za to prestať na chvíľu plánovať ambiciózne, veľkolepé a nereálne európske ciele, a zamyslieť sa nad týmto príkladom zo skutočného života. Čo myslíte?
Zdroje: Work for All via Tech Central Station
